Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza
Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. |
Prednášky a obnovy Pôstne zamyslenia 2007 1. Týždeň po Popolcovej strede
| 1. Týždeň po Popolcovej strede |
 |
|
Krátke pôstne zamyslenia na osobné každodenné uvažovanie na dni Veľkého Pôstu:
Popolcová streda - 21. 2. 2007 „Obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie." (Joel 2,13) Pôst je veľmi osobitným obdobím - obdobím prípravy na Veľkú noc. Dnes, na Popolcovú stredu, si mnohí kresťania nechávajú pomazať čelá popolom. Robia to z dvoch dôvodov. Po prvé pripomína im to, že tak ako Ježiš, ktorý zomrel na Veľký piatok, aj im je určené zomrieť. Po druhé im to pripomína, že ak chcú ako Ježiš aj oni vstať k novému životu, musia sa kajať, t. j. musia sa odvrátiť od svo-jich hriechov a rozhodnúť sa kráčať po stopách Ježišových. Porozmýšľaj o jednej oblasti, v ktorej by si počas tohtoročného Pôstu mohol bližšie nasledovať Ježiša. Prečo si myslíš, že práve táto oblasť je pre teba najdô-ležitejšia? Každý premýšľa, ako zmeniť ľudstvo. Nikto nepremýšľa, ako zmeniť seba. (Lev Tolstoj) Štvrtok po Popolcovej strede - 22. 2. 2007 „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" (Lk 9,25) Film The Closer je o človekovi, ktorý má všetko, na čo si len pomyslí. Jeho život je však jeden chaos. Duchovne je jednou ruinou. Film sa končí scénou, ako tento muž stojí pri helikoptére na vrchole mrakodrapu, ktorý mu patrí. Kam len oči dovidia, pod nohami mu blikajú svetlá Los Angeles. Vtom sa náhle cez obrazovku objavia Ježišove slová: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" Aký odkaz by mohol mať film The Closer pre mňa v tej etape živote, v ktorej sa práve nachádzam? Ako by som si mohol tento odkaz zobrať k srdcu? Nedozviem sa, ako som bohatý, tým, že si zistím, aké veľké je moje konto v banke. Najpresnejšie mi veľkosť môjho bohatstva určí pohľad do môjho srdca. (Anonym) Piatok po Popolcovej strede - 23. 2. 2007 Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť." (Mt 9,14-15) V dávnych židovských dobách bolo zvykom, že priatelia, príbuzní i susedia zaobchádzali s novomanželmi v týždni bezprostredne po ich svadbe ako s kráľom a kráľovnou. Postiť sa v tomto čase by bolo priam hriechom i urážkou. Ježiš prirovnáva svoju prítomnosť medzi svojimi učeníkmi k tomuto radostnému týždňu osláv. Pôstne obdobie sa, naopak, zameriava na udalosti, ktoré spôsobili, že sme Ježiša stratili. Je to ten čas „postenia sa", o ktorom hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. Od ktorých vecí by som sa mohol počas tohto pôstneho obdobia „postiť"? Posti sa od kritizovania... posti sa od prejavov otrávenosti a zatrpknutosti... posti sa od strachu... posti sa od ohovárania... (Arthur Lichtenberger) Sobota po Popolcovej strede - 24. 2. 2007 [Ježiš tým, ktorí sa pohoršovali, že sa spolčuje s hriešnikmi, odpovedal:] „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov..." (Lk 5,32) Jeden väzeň z väznice v Kentucky poslal dojímavú modlitbu, ktorú napísal pre istý jezuitský časopis. Časť z nej znie: „Drahý nebeský Otče, prichádzam k tebe ako skrčený a zlomený človek... Prichádzam k tebe z väzenia, z miesta, ktoré sa nazýva cela smrti, a prosím ťa, Pane, aby si sa zmiloval nad úbohou dušou väzňa... Osuš tieto zaslzené oči; zmiluj sa nad týmto hnusným človekom, prosím ťa, vyslyš jeho žalostivý plač." Jack Joe Holland. Presne kvôli takýmto ľuďom, ako bol Jack Joe - úprimným, kajúcnym -, prišiel Ježiš. Čo mi bráni, aby som si aj ja do svojho denníka napísal podobnú modlitbu, ako napísal Jack - modlitbu, ktorá by vychádzala z hĺbky môjho srdca? Niet svätca bez minulosti a niet hriešnika bez budúcnosti. (Anonym) Prvá pôstna nedeľa - 25. 2. 2007 Duch ho [Ježiša] vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. (Lk 4,1-2) Otec spisovateľa Dona Dunna vlastnil autoservis. Jedného dňa prišiel k nemu vodič s kamiónom, aby mu čosi opravil. Keď mal vystaviť účet, kamionista mu hovorí: „Napíšte do faktúry zopár vecí naviac. Firma to zaplatí. Zvyšok si môžeme rozdeliť." Donov otec to však odmietol. Kamionista pritvrdil. Budem vaším stálym zákazníkom. Prečo by sme nemohli mať zo spoľahlivej roboty, ktorú vo svojom servise ponúkate, výhodu obaja?" Donov otec však hovorí: „Viete, nie je to môj štýl." Keď ale kamionista neprestával naliehať, automechanik mu nakoniec odporučil hľadať si iný servis. Kamionista na to: „Viete čo? Nepôjdem nikam. Som majiteľ prepravnej firmy. Iba som si chcel overiť, či ste automechanik, ktorému môžem pri opravách svojich kamiónov dôverovať!" Spomínam si na nejaké veľké pokušenia vo svojom živote, ktoré boli pre mňa mimoriadne silné? Ako som obstál? Pretože [Ježiš] sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. (Hebr 2,18) |
Pray as you go (