Turíce (C) – komentáre k čítaniam

Hovoriť ohnivo

Pred prvým čítaním (Sk 2,1-11):

Príbeh Turíc je ako príbeh o Babylonskej veži, obrátený naopak. Namiesto zmätku v jazykoch, kedy si tí, čo budovali vežu prestali rozumieť, máme tu na Turíce efekt opačný: napriek rôznosti jazykov si všetci rozumeli! Čo to za prekvapenie?!
Príbeh o Babylonskej veži nám hovorí o tom, ako hriech spôsobil, že ľudia sa rozdelili, a to až do takej miery, že stratili schopnosť komunikovať. Keď však zostúpil Duch svätosti, prišlo k zmiereniu neba so zemou a chyba v reči sa napravila. Tam, kde bola neľahká komunikácia, je teraz vzájomné chápanie sa.
Kedysi, na hodinách náboženstva sme sa možno učili modliť sa k Duchu Svätému za múdrosť. Taktiež sme sa učili naspamäť jeho sedem darov. No na dary múdrosti a chápania najčastejšie zabúdame presne vo chvíli, keď ich potrebujeme najviac: t.j. v našich problémoch vo vzťahoch. Tam, kde je komunikácia problémová, tam je načase a namieste, aby sme začali úpenlivo prosiť o pomoc Ducha Svätého.

Pred druhým čítaním (1 Kor 12,3-7,12-13):

Dieťa si raz robilo starosti, ako je možné, že Duch Svätý je aj holubica, aj zástanca. „Kto kedy povedal, že je zástanca?“ pýta sa ho matka. „No predsa Ježiš? Ja si myslím, že Duch Svätý je vtáčik, ktorý má dar rozprávať v náš prospech. Veď nepovedal Ježiš, že nám pošle zástancu?“
Ak si pamätáš, čo povedal Ježiš u evanjelista Jána (14,26), tento dialóg matky s dieťaťom ti nebude pripadať ako vtip. Ježiš nám prisľubuje Ducha, ktorý nás naučí všetko, a ktorý bude na našej strane. Sv. Pavol v dnešnom čítaní menuje zoznam darov, ktoré nám Duch dá, z ktorých najväčší je jednota medzi tými, ktorí tvoria to isté telo Kristovo.
Nakoľko sme boli pokrstení do toho istého Ducha, veci, ktoré nás obyčajne zvyknú rozdeľovať, ako napríklad rasa, pohlavie, majetok, okolnosti, by pre nás nemali byť až také dôležité. Základná lekcia, ktorej nás Duch učí je jednota. Ak sme sa jej ešte nenaučili, potom nie sme ešte učeníkmi Ducha Svätého a vo svojej duchovnej púti nebude možné sa nám pohnúť ďalej.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20,19-23):

Slovo „apoštol“ znamená „ten, ktorý je poslaný“. V tomto zmysle, sme potom všetci boli krstom začlenení do misie apoštolov a teda sme, ako oni, poslaní. Keď my prijímame Ducha Svätého, je to vlastne to isté, čo sa stalo s apoštolmi vo Večeradle. Na čo teda ešte čakáme?
Možno máme strach, ako apoštoli, ktorí sa, i po prijatí Ducha Svätého od vzkrieseného Krista, stále ešte v úzkosti krčili vo večeradle. Alebo sme skeptickí, ako Tomáš. Alebo možno čakáme na nejaké konkrétne zjavenie, znamenie, ďalší povel alebo snáď osobné pozvanie.
Vieš čo? Tu je! Dnes máme Turíce, sviatok Cirkvi. Dnešný deň je začiatkom partnerstva medzi ľuďmi a Duchom Svätým. Pros preto Boha, aby v tebe prebudil moc Ducha, a aby v tebe zaktivoval dary, ktoré sú jedinečne tvojimi. A modli sa túto modlitbu tak často a tak ohnivo, ako to len dokážeš. Neveril by si, ale takáto modlitba býva vypočutá s omnoho väčšou istotou, než by si si myslel.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• V ktorom svojom vzťahu považuješ komunikáciu za najťažšiu? Pokúsil si sa už niekedy vôbec poprosiť Ducha Svätého, aby ťa viedol v tom, čo hovoríš?
• Kde, v ktorej oblasti, je volanie k jednote vo vašej komunite (napríklad farnosti, škole…) najnaliehavejšie?
• Prečítaj si Gal 5, 22-23. Ktoré z ovocí Ducha Svätého, ktoré menuje Pavol je podľa teba v tebe najviac viditeľné? Ktorého by si zasa naopak potreboval viac?

Činná odozva

Modlite sa, modlite sa, modlite sa! Zíďte sa ako rodina, alebo skupina priateľov a modlite sa za vyliatie Ducha Svätého vo vašich domoch, farnosti, školách, pracoviskách… Proste o odvahu prijať poslanie ohlasovať neohrozene ako apoštoli posolstvo evanjelia.

Pripravil: MB@svd