Najsvätejšia Trojica (C) – komentáre k čítaniam
Boh, ktorý sa hrá
Pred prvým čítaním (Prís 8,22-31):
Múdrosť je milou postavičkou vo Svätom písme. Nachádzame ju v Knihe prísloví, Syna Sirachovho a, samozrejme, Múdrosti. Vystupuje ako elegantná hostiteľka, ako múdra vodkyňa, či ako sprievodkyňa Božích priateľov na ich cestách. Múdrosť je Božou prvorodenou, účastníčkou na stvorení všetkých vecí, neustále je k dispozícii tým, ktorí ju hľadajú, ako tak kráčajú po cestách tohto sveta.
Kto alebo čo je múdrosť, táto sila, ktorá je jedným zo siedmych darov Ducha Svätého? Sirach hovorí o múdrosti ako o Božej vlastnosti, ako o črte osobnosti Boha. Pavol sa toho chytí, keď neskôr identifikuje Ježiša ako Božiu múdrosť. Dáva ju do protikladu s múdrosťou gréckej filozofie. „Chcete čiastkovú múdrosť omylných smrteľníkov, alebo samotnú Božiu múdrosť v Kristovi?“ pýta sa.
Jánovo evanjelium začína básnickým obrazom Slova Boha, ktoré sa tu nachádzalo pred vznikom sveta. Toto slovo, „skrze ktoré všetko povstalo“ sa stalo súčasťou stvorenia, ktorému napomáhalo pri tvorbe. Výroky múdrosti, ktoré sa nachádzajú v dnešnom čítaní nám veľmi silno pripomínajú slovo, ktoré ohlasuje Ján na začiatku svojho evanjelia.
Hra Múdrosti je svätou hrou, z ktorej povstali všetky ostatné veci. Každý z nás je pozvaný, aby sa stal spoločníkom Múdrosti, a aby svoj život urobil životom dieťaťa: tvorivým, hravým, plným krásy.
Pred druhým čítaním (Rim 5,1-5):
Nie je ťažké chváliť sa vecami, ktoré sa nám podarili. No Pavol dnes hovorí, že by sme sa mali chváliť dokonca i utrpením. Čo to je za čudnú spiritualitu?
Mnohí z nás si možno pamätáme na typ ľudovej zbožnosti, ktorý sa zameriaval na utrpenie. No utrpenie ako také nikdy nemohlo byť predmetom našej viery. Je pravda, že utrpenie prichádza do nášho života každý deň, no to, čo upevňuje a prehlbuje našu vieru nie je ono samo, ale to, ako sa k nemu postavíme. Ako hovorí Pavol, utrpenia nás posilňujú a cvičia nás v čnostiach, a v našom vnútri má za ich pomoci šancu rozkvitať nádej.
Utrpenie ktoré vedie k novému životu, ako bolo to Ježišovo na kríži, je výkupným utrpením, ktoré z nástroja ničenia robí nástroj nového života. Ak naším utrpeniam dovolíme, aby boli takýmto, aj my sa budeme môcť vychvaľovať požehnaniami, ktoré na ich základe budeme dostávať od Boha.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 16,12-15):
Slávnosť Najsvätejšej trojice sa niekedy nazýva „sviatkom dogmy“. Slávime tu učenie a nie nejaký moment v dejinách spásy a preto sa nám to môže zdať trocha čudné.
Dogma o Trojici sa zrodila ako odpoveď na bludy v 4. a 5. storočí. Cirkev ho slávi už aspoň 1000 rokov. Dôvod, prečo tento sviatok pretrváva a má stále silu je to, že nám umožňuje uvažovať o vnútornom živote Boha. Povedať, že všetko pochádza od Boha, je to, čo tvrdí väčšina náboženstiev. No kresťanstvo ide ďalej. Omnoho ďalej.
Tvrdí, že Ježiš je Pán, Božia Múdrosť, Slovo, ktoré sa stalo telom. Toto je veľké tvrdenie, lebo znamená, že Boh sa stal jedným z nás. No to nie je všetko. Kresťanstvo tvrdí niečo ešte väčšie: že totiž Boh je s nami stále, je tu medzi nami, tu v tejto našej komunite, ba v mojom i tvojom vnútri. A toto je čosi naozaj veľké. A práve preto si myslím, že dnešný sviatok budeme sláviť ešte poriadne dlho.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Kde konkrétne si vo svojom živote tvorivý? Hravý? Ceniaci si krásu?
- Zažil si už niekedy vo svojom živote, že sa ti utrpenie zmenilo na milosť? Čo ti bráni, aby si čosi podobné zažíval častejšie?
- Aký dopad má sviatok Najsvätejšej Trojice na tvoj život ako kresťana?
Činná odozva
Daj si predsavzatie hrať sa pred Pánom s Múdrosťou. Vykonaj niečo tvorivého. Nájdi si čas poprechádzať sa v kráse. Pozvi niekoho do nejakej zdravej, osviežujúcej, vzťah budujúcej hry.
Pripravil: MB@svd
