25. nedeľa cez rok (C) – komentáre k čítaniam

Tí správni priatelia

Pred prvým čítaním (Am 8, 4-7):

Amos, ktorý bol pastierom na juhu krajiny, sa rozhodol, že pôjde v mene Božom kázať proti nerestiam bohatého kráľovstva severu. Asi si dokážeš predstaviť, ako asi museli reagovať obyvatelia zámožných bohatých miest severu na kázne tohto vidieckeho chlapíka, so zvláštnym prízvukom a ešte zvláštnejším odevom. Pravdepodobne jeho kázeň asi nenašla otvorené ucho, no to Amosa pohlo k ešte väčšej horlivosti.
Amos kritizuje mesto za mestom; vo svojom počínaní je systematický a dôkladný, nikoho nenechá nedotknutého. Mohli by sme ho prirovnať, napríklad sedliakovi, ktorý sa vynorí z hustého lesa a začne ukazovať prstom na každého: „A čo vy, hrdí chamtivci, privatizéri, i zbohatlíci, i vy, čo ste si postavili svoje hrady na mozoľoch oklamaných…?! Beda vám!“ Ámosove kázanie je posolstvom odsúdenia a záhuby, pre pokánie v ňom niet miesta; a to je možno dôvod, prečo Amosova škola nikdy nemala veľa prívržencov.
Lenže, Amos mal pravdu. A jeho posolstvo je aktuálne stále. Bohatí stále, i dnes, pokračujú vo svojom šliapaní po chudobných. No Boh odmieta nechať sa uchlácholiť ich vypočítavými formami nábožnosti. Pán počuje volanie nie ich, ale chudobných a jeho súd bude jasný. Zlodeji, chamtiví zbohatlíci a mafiáni pokoja nenájdu nikdy a ich nábožnosť im je k ničomu.

Pred druhým čítaním (1 Tim 2, 1-8):

Pri zostavovaní spoločných modlitieb pri sv. omši platia isté pravidlá. Prvá prosba by mala byť za Cirkev, ďalšia za svetových vodcov a predstaviteľov štátov. Až potom sa modlíme za potreby miestnej komunity, jednotlivcov či nás samých. Modlitba za tých, ktorí nás vedú je veľmi dôležitá. Naši občianski i náboženskí predstavitelia totiž výrazne formujú tvár sveta, v ktorom prežívame svoj život.
Byť vodcom nemusí znamenať, že dotyčný vlastní napríklad silnú víziu ohľadom toho, ako by veci mali bežať, alebo že je obdarený mimoriadnymi darmi či schopnosťami robiť jasné rozhodnutia. Okolnosti mnohých z nás priviedli do role predstaveného i napriek tomu, že by sme boli bývali najradšej zostali v tieni. Učíme sa po ceste a mnohoráz sa, žiaľ, dopúšťame i chýb, ktoré výrazne ovplyvnia životy mnohých. A nakoľko zodpovednosť vodcov je väčšia než je zodpovednosť väčšiny z nás, to je dôvod, prečo naši predstavení potrebujú naše modlitby. Či súhlasíš alebo nie, každý z nás je povinný modliť sa za svojich predstavených.
Je ľahké nadávať na svojho farára, na šéfa v práci, na prezidenta, na pápeža a obviňovať ich za všetky problémy, ktoré nás trápia. No Pavol nám radí, aby sme toto všetko radšej nahradili modlitbou. Neveril by si, ako taká modlitba môže zmeniť nielen predstaveného ale i teba.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 16, 1-13):

Väčšina podobenstiev Ježišových sa podobá príjemným rozprávkam pre deti. Aspoň na prvý pohľad ich význam chápu najviac deti, hoci už ich uskutočnenie nie je až také ľahké. Podobenstvo o nepoctivom správcovi je však trocha rozpačité. Nejeden z nás za pri ňom poškriabe za hlavou. Čo nám ním Ježiš vlastne chce povedať? Že by si podvodník zaslúžil pochvalu za to, ako podvádza? Po zmysel príbehu treba ísť trocha viac do hĺbky. Správca nebol pochválený za to, čo urobil, ale za to, že vedel, ako si urobiť priateľov, ktorí by mu pomohli prežiť, keď už nebude v pozícii, v ktorej je teraz. To, čo Ježiš chváli je jeho prezieravosť. Materiálne statky používa k tomu, aby si zabezpečil budúcu záchranu.
Ježišovi je vlastne ľúto, že veriaci ľudia nedokážu používať svoje materiálne statky podobne: k tomu, aby si nimi zabezpečili duchovné prežívanie. Málokto z nás sa stará o to, ako si robiť priateľov z ľudí, ktorí mu budú naozaj naporúdzi, keď nás všetci tí priatelia z „mokrej štvrte“, ktorých máme teraz raz opustia. Ak sa nachádzaš dnes v prvej línii urobil by si dobre, ak by si začal uvažovať nad tým, ako si urobiť priateľov z tých, ktorí sa momentálne nachádzajú na konci zástupu. Raz ti môžu byť veľmi osožní.
Jediných zmysluplným spôsobom, ako používať svoje statky i svoj vplyv je pre dobro malých, núdznych a chudobných. Ak tak neurobíš, jedného dňa – keď príde posledné zúčtovanie – sa môžeš ocitnúť, na konci radu, bez priateľov na vplyvných miestach, ktorí by boli ochotní prehovoriť vo tvoj prospech.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Aký je podľa teba vzťah medzi súdom a pokáním?
• Kto je tvojím nadriadeným. Kto je (sú) tvoji podriadení? Modlíš sa za svojich nadriadených? Myslíš, že sa za teba modlia tvoji podriadení?
• Kto sú tí „poslední“ v prostredí, v ktorom sa nachádzaš ty? Robíš si z nich priateľov, alebo nimi pohŕdaš? Budú mať raz dôvod hovoriť v tvoj prospech, keď to budeš raz potrebovať?

Činná odozva

Urob si predsavzatie modliť sa za tých, ktorí sú „nad tebou“. Popros o modlitby tých, ktorí sú „pod tebou“, zvlášť deti (ak si rodič), ktoré sa radi modlia.

Pripravil: MB@svd