27. Zdržanlivosť

Jeho prastrýkom bol bradatý stelesnený teror Barbarossa. Jeho druhostupňovým bratrancom brutálny cisár Fridrich II. Jeho rodina bola v príbuzenstve s cisárom Henrichom VI., s kráľmi Aragónska, Kastílie a Francúzska a ďalšej dobrej polovice vladárov Európy. Jeho otec nosieval meč pred cisárskymi zástavami a vtrhol do Benediktínskeho kláštora na Monte Cassino, pretože cisár ho považoval za pevnosť svojho nepriateľa, pápeža.

Pri svojom narodení preto tento siedmy a posledný syn grófa Landulfa a jeho manželky grófky Theodory z Teana zdedil jasnú a nezameniteľnú povinnosť zaujať svoje miesto vo svete a priniesť ešte trocha viac jasu menu svojej rodiny, ktoré už aj tak bolo dosť slávne. Jeho osud bol takpovediac vytesaný do kameňa. Alebo, tak sa aspoň zdalo.

Keď jedného dňa pokojne oznámil, že chce vstúpiť do práve založeného rádu kazateľov (k dominikánom) a obliecť si rúcho chudobného brata, v skutočnosti vlastne žobráka, lebo taká bola charakteristika tohto rádu, jeho rodina bola zaskočená a nahnevaná. Bolo to ako keby napríklad Napoleon trval na tom, že ostane obyčajným vojakom počas celého zvyšku svojej vojenskej kariéry. Predvídajúc to najhoršie, o­n i s generálnym predstaveným svojho rádu a traja iní bratia sa vydali peši do Ríma a odtiaľ potomušli do Paríža. Jeho matka poslala posolstvo svojim dvom synom, ktorí boli vojakmi v armáde Frederika II. Nariadila im, aby jej utekajúceho potomka chytili a zajali. Bratia urobili, ako im bolo prikázané: násilne zajali čiernu ovcu svojho klanu a uväznili ho v pevnosti Monte San Giovanni, neďaleko jeho rodného mesta Roccasecca.

Počas 18 mesiacov jeho väznenia skúšali každú jednu metódu, riadnu i hlúpu, aby ho otriasli v jeho rozhodnutí stať sa dominikánskym kazateľom. Členovia jeho rodiny sa pri ňom striedali a vymýšľali rozličné stratégie: láskavosť i tvrdé zachádzanie, lichôtky i hrozby, hlad od jedla i od kníh. Jeho staršia sestra Marotta, ktorú poslali, aby ho obrátila sa pri ňom obrátila sama a vstúpila do rádu sv. Benedikta. Trpezlivosť rodiny musela byť v tomto bode pravdepodobne už na pokraji, keď jeho brat Raynaldo navrhol priamejší a diabolskejší plán, ako ho odviesť od jeho cieľa.

Raynaldo bol slušný a vážený muž v očiach sveta, no žil a rozmýšľal v zhode so svetom. Do miestnosti kde bol uväznený a kde práve spal jeho mladší brat priviedol ženu, ktorá dejiny charakterizujú ako „prostitútku toho najexkluzívnejšieho charakteru“, ako „krásne mladé dievča, so všetkými šarmami pokušiteľky“.

Náš mladý muž bol v tom čase v kvete mladosti, asi 19-ročný fešák. Bol pevný a zdravý a pekného vzhľadu. Bezpochyby sa spolu so svojím bratom naučil jazdiť na koni a vykonávať mnoho iných mužských umení, ktorých zručnosť sa očakávala od šľachticov, vyrastajúcich v Itálii 12. storočia. Dlhé obdobie väznenia a núdze ho muselo zanechať zraniteľným voči zvodom tela. No keď uvidel ženu, zaraz postrehol jej zámer: uchopil horiace poleno z kozuba, ženu vyhnal z cely a urobil ním na dvere znak kríža. Nemal chuť sa so ženou dohadovať. „Potom“, podľa jedného z jeho životopiscov, „sa vrátil, hodil ho (horiace poleno) znova do ohňa; a sadol si na to kreslo vedy, na ten prestol filozofie, ten tajomný trón kontemplácie, z ktorého už nikdy nepovstal.“

Jeho rodina mohla byť presvedčená, že ich väzeň je nenapraviteľný. Je možné, že sa začali báť hnevu pápeža Innocenta IV., ktorého už medzitým ľudia informovali o znevažovaní, ku ktorému u tohto muža prichádzalo. Alebo je možné, že jeho matka zažila zmenu srdca. Nech bol dôvod akýkoľvek, čoskoro mu bolo umožnené ujsť. Spustili ho z hradieb dolu v koši, kde si ho vyzdvihli natešení dominikáni. V spoločnosti svojich spolubratov sa potom vydal do Paríža, kde aj úspešne dorazil.

Ani jeho pôvod, ani atmosféra a prostredie, ktoré obklopovali jeho príchod na tento svet by neboli veštili, že sa stane bielym rytierom Boha, pevným bojovníkom ducha vojne proti svojmu vlastnému telu. Pred jeho narodením však istý svätý pustovník vraj jeho matke Theodore predpovedal jeho budúcu kariéru, keď povedal: „Vstúpi do rádu Bratov Kazateľov, a jeho učenosť a svätosť bude tak veľká, že nikto mu v jeho dňoch nebude rovný.“ Zaujímavosťou bola jedna z téz, ktorú Sv. Tomáš neskôr rozpracoval, a ktorá stojí za povšimnutie: učil totiž, že milosť (Božia) je pre človeka dôležitejším faktorom ako dedičnosť či prostredie, z ktorého vyšiel.To je na potešenie mnohým, ktorí sa pri snahe o mravnú čistotu odvolávajú na gény alebo na nedobré prostredie, z ktorého vyšli.

Ku konci svojho života v neskorej štyridsiatke zveril svojmu vernému priateľovi a spoločníkovi Reginaldovi z Piperna svoje osobné tajomstvo. Povedal mu, že kedysi dávno od Boha dostal veľmi významný dar. Tento dar mu potom počas celého života umožňoval nerušene vykonávať svoju prácu bez toho, žeby zažíval čo len najmenšie nepríjemnosti zo strany tela. Dar dostal po tom, čo zo svojej väzenskej cely kedysi dávno vyhnal spomínanú ženu. Keď žena odišla po tom, čo ju vyhnal polenom z kozuba, a o­n sa vrátil naspäť do miestnosti, kľakol si a naliehavo prosil Boha, aby mu udelil integritu mysle a tela. Jeho modlitba bola vypočutá a dar mu bol daný. Možno aj kvôli tomuto daru si vyslúžil titul „anjelský učiteľ“ (doctor angelicus).

Jeho intelektuálny prínos do sveta vedy bol nesmierny. Spočíval v dovtedy nevídanej syntéze medzi filozofiou a teológiou, pohanským myslením a kresťanskou vierou, a v prepletení staroveku s názormi vtedajšieho sveta. Pre toto všetko mohol o ňom pápežLev XIII. povedať: „Medzi scholastickými učiteľmi tým hlavným a učiteľom všetkých a nad všetkých vysoko vyčnievajúcim je Tomáš Akvinský, pretože ako hovorí Cajetan, ‘si zo všetkých najviac cenil pradávnych učiteľov Cirkvi, a v istom zmysle ako keby bol zdedil intelekt ich všetkých.“

Komentár

Tomuto príbehu by sa dnes mnohí vysmiali. Čnosť, ktorá bola pre Tomáša Akvinského taká dôležitá, a nielen pre neho, dnes zažíva úpadok. Sme svedkami vzrastajúceho konzumu sexu všetkých druhov a vo všetkých možných podobách a to nielen medzi neveriacimi, ale i medzi ľuďmi, ktorí sa pokladajú za nasledovníkov Krista a to vôbec nie povrchných. Nech nám ako ilustrácia no i ako výstraha slúži štatistika, ktorú uviedlo tohoročné (2005) májové číslo časopisu ChristianityToday. Autorka Lauren F. Winnerová uvádza, že podľa výskumu z 90. rokov minulého storočia iba jedna tretina mladých slobodných respondentov v kresťanských spoločenstvách uviedlo, že ešte nemali sex. To znamená, že dve tretiny mali. Okrem iného aj preto bola r. 1993 založená iniciatíva„Pravá láska čaká“. Na jej základe sa v protestantských cirkvách Ameriky mladí ľudia verejne zaväzovali, že budú čakať so sexom až do manželstva. Hoci iniciatíva bola vcelku úspešná v tom zmysle, že mnohí – i z tých, ktorí dovtedy mali sex – naozaj od sexu abstinovali, väčšina ich nevydržala. Výskum ukázal, že až 61% tých, ktorí urobili sľub ho nedodržali a zo zvyšných 39%, 55% nepovažovalo za sex orálny sex. Vo svojich štatistikách ide ešte ďalej a tie vôbec nie sú optimistické. Nebudem ich tu uvádzať, vcelku to nemá až taký zmysel. Sú to americké pomery a nás asi zaujímajú viac pomery slovenské. Hoci ani u nás to nie je ružové, jedno je stále ešte isté: že veriaci mladí slobodní ľudia vcelku vnímajú sexuálnu zdržanlivosť ako hodnotu,mnohí majú v tejto oblasti pevné hranice a to aj napriek tomu, že v sexuálnej oblasti experimentujú. No je hranica, za ktorú nikdy nejdú. Ak sa stane, že tým či o­ným spôsobom padnú, považujú to za hriech a náležite sa k tomu aj postavia. A aj pre mnohých z tých, ktorí praktizujú už sex, sa to po tom, čo začnú prežívať hlbšiu vieru začne javiť ako problém a snažia sa s tým čosi – často veľmi radikálne – urobiť. To hovorím ako spovedník a pastorálny poradca vysokoškolákov. No aj napriek tomu je tu zmätok. Mnohí veriaci sa pýtajú: Prečo je to zlé?

Tlak médií a prostredia je enormný. Človek preto tíško obdivuje tých, ktorí uprostred všetkého toho marazmu sa snažia zachovávať sexuálnu zdržanlivosť a možno je tak trocha aj chápavý voči tým, ktorí to nedokázali. Sex sa dnes predstavuje ako vec, ktorá je úplne normálna, ktorá stojí na tej istej úrovni, ako keď sa človek potrebuje najesť alebo sa zrelaxovať. Mnohí pokladajú človeka, ktorý nemal ešte sex za čudáka. No aj napriek tomu, že to súčasná kultúra tvrdí, že sex je normálny a že je pre človeka užitočný, tomu tak nie je. Toto je jedno z najfatálnejších posolstiev, ktoré súčasná doba voči človeka vysiela. Rozklad, ktorý si neviazaným sexom človek na seba privádza a cez neho aj celá spoločnosť je až príliš lapidárny. Teológ Joseph Donders po tom, čo popísal význam prvých prikázaní z Desatora, hlavne štvrtého (láska k rodičom) a piateho (nezabiješ) to popisuje takto: „Šieste prikázanie je proti smilstvu. Je proti smilstvu v istom kontexte. Je proti smilstvu v kontexte podmienok, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sa mohla budovať slušná a znesiteľná ľudská spoločnosť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo zabíjať sa, by nebola spoločnosť, v ktorej by sa dalo žiť. Spoločnosť, v ktorej by sa ľuďom dovolilo opustiť svojich rodičov a zanechať ich ich osudu, by bola neznesiteľnou spoločnosťou. Rovnako neznesiteľnou by bola aj spoločnosť, ktorá by bez mihnutia oka dovolila smilstvo a cudzoložstvo.Biblia nie je proti sexu. Opak je pravdou: Biblia je plná sexu, zriadeného sexu, nezriadeného sexu, doporučeného sexu i zakázaného sexu. V Biblii nájdeme dokonca poetickú knihu, ktorá srší vášňou: Pieseň Piesní. … No Biblia je proti deštruktívnemu sexu. Je proti sexu, ktorý ničí ľudské spoločenstvo, ľudskú spoločnosť, ľudské telo človeka. Biblia je proti sexu, ktorý produkuje deti bez prísľubu domova, deti, ktoré neboli nikdy chcené, po ktorých sa netúžilo, o ktoré sa nikto nestará, ktoré sú zabité skôr, než sa narodia. Biblia je proti sexu, ktorý rozbíja existujúce rodinné vzťahy, ktorý podmínováva dôveru v rodine, ktorý ničí toto miesto istoty a pokoja, ktoré deti potrebujú k svojmu rastu. Biblia je proti sexu, pri ktorom chlapci a dievčatá sú užívaní a zneužívaní, platení a manipulovaní. Biblia je proti sexu, ktorému sa darí na spoločenskej nerovnosti, na ekonomickej chudobe, na totálnej biede, na bezmocnosti, ktorá sa skrýva za krémami a práškami, za antikoncepciou a tabletkami. Biblia je proti sexu, ktorý spôsobuje neveru, závislosť, osobnú deštrukciu, vnútorné vyprázdňovanie, povrchnosť, využívanie druhého. Biblia je proti sexu, ktorý bráni rozvinutiu opravdivého vzťahu, ktorý je len pôžitkom a potešením bez zodpovednosti a skutočnej lásky. Biblia je proti smilstvu. Sv. Pavol je proti smilstvu. Pápež Ján Pavol II. bol proti smilstvu. Pápež Benedikt XVI. je proti smilstvu. Cirkev je proti smilstvu. Nie sú proti smilstvu preto, že by boli spiatočnícki, staromódni, alebo dočista hlúpi, ale preto, lebo chcú aby sme boli pokrokoví, konštruktívni, aby sme mali záujem o dobro seba, o svoje vzťahy, o svoju budúcnosť, o svojho ducha, o slobodu svojej mysle, aby sme mali záujem o dobro ľudí, o ich osoby, o nich samých a nielen o ich telá.“

Aká je definícia zdržanlivosti? Zdržanlivosť je čnosť, ktorá kladie sexuálne chúťky do harmónie s rozumom. Zdržanlivosť to nie odmietnutie sexuality, ale je to jej správne a rozumné užívanie. Existujú časy, kedy by sa ľudia mali zdržiavať sexuálnej radosti, no nie je nevyhnutné zdržiavať sa takých aktivít, ktoré sú v zhode s rozumom. Pod rozumom, na ktorý sa odvolávame, nemáme na mysli nejakú abstraktnú a neosobnú sadu pravidiel, oddelených od života. Je to schopnosť byť realistickým a predvídavým. Rozum je svetlo, ktoré nám osvecuje to, čo ideme robiť, aby potom to čo urobíme bolo v zhode s našimi najlepšími záujmami. Rozum nám pomáha rozlíšiť to, čo je pre nás dobré nielen krátkodobo, ale hlavne dlhodobo. Slovo dlhodobo podčiarkujem, pretože pri sexuálnych chúťkach práve myšlienka na dlhodobý efekt chýba. Človek, ktorý je zasiahnutý momentálnou vášňou a túžbou po sexuálnom uspokojení, myslí veľmi krátkodobo (ak vôbec myslí): je rozpálený a chce to, čo chce okamžite, za každú cenu, slepo a bezmyšlienkovito. Chce mať uspokojený krátkodobý cieľ. Myslenie na dlhodobé dôsledky chýba.

Jeden zo základných problémov, do ktorého človeka privádza sexuálna nezdržanlivosť je práve problém slepoty. Slepota človeka priamo vedie jasným k činom nerozvážnosti ba priam hlúposti. Človek, ktorý je rozpálený žiadostivými túžbami je sotva v pozícii, že bude robiť, čo je dobré pre neho samého alebo pre niekoho iného. Je známe, že prostitútky sa dosť často využívajú ako špiónky. Robia to tak, že daného muža najprv rozpália a potom z neho vytiahnu dôležité informácie, ktoré vlastní. Príkladom je nemierny vojenský veliteľ Holofernes zo Starého zákona. Ten prišiel doslova o hlavu kvôli svojej žiadostivosti voči Judite: Jej sandále uchvátili jeho oko, jej krása upútala jeho dušu a [jej] meč presekol jeho šiju“ (Jdt 19, 9). Tu je vidno nebezpečnosť a stupiditu neovládanej sexuálnej vášne.

Sexuálna nezdržanlivosť má sklon zničiť rozvážnosť a človeku znemožniť, aby si udržal sebaovládanie alebo integritu, ktorú potrebuje, aby „bol sám sebou“ v doslovnom zmysle tohto termínu. Keď človek nemá zdržanlivosť, potom je v nebezpečenstve, že bude ľahko zvedený k robeniu vecí, ktoré sú proti jeho dôstojnosti, vecí, ktoré sú hanebné, veci, ktoré nie sú v zhode s tým, čím o­n naozaj je. Je známych veľa prípadov, kedy si človek pre pár minút rozkoše zničil svoje meno, svoju kariéru, svoje podstatné vzťahy, svoju existenciu … a svoj život musel začínať takmer odznova. Toto sa logicky ťažko pochopí. Známy tomistický filozofJosef Pieper o tom, ako nezdržanlivosť ničí rozvážnosť píše toto: „Nezdražanlivé opustenie sa a kapitulácia duše pred svetom zmyselnosti paralyzuje prvotné sily morálneho človeka: t.j. schopnosť v tichosti načúvať volaniu reality a urobiť, v ústraní tohto ticha, rozhodnutie, ktoré zodpovedá konkrétnej situácii a konkrétnej akcii.“

Tomáš Akvinský konal rozvážne keď vyhnal prostitútku. Keby bol podľahol jej zvodom, mohol veľmi ľahko – okrem toho, že by bol prestúpil Boží príkaz – prísť o vyrovnanosť, ktorú potreboval, aby mohol dosiahnuť status vynikajúceho filozofa a teológa. Tomáš mal vtedy bez pochyby zlú predtuchu ohľadom toho, čo je v sazke. A tejto predtuche uveril. Rozum mu povedal, čo má robiť a o­n počúvol, aj keď nemáme dôvod pochybovať o tom, že v tej chvíli sa v ňom pýtala k slovu aj vášeň. Neskoršie pojednávania Tomáša Akvinského o zdržanlivosti sú dôkazom toho, ako jasne tento človek chápal nebezpečenstvo, ktoré nezdražanlivosť spôsobuje mravnému a intelektuálnemu životu človeka. Skomponoval zoznam ôsmych dcér nezdražanlivosti (alebo žiadostivosti): slepotu mysle, unáhlenosť, bezmyšlienkovitosť, nestálosť, nezriadenú sebalásku, nenávisť voči Bohu, prehnanú láska k tomuto svetu, a odpor či nezáujem voči svetu budúcemu. Tomáš vysvetľuje, že tieto veci spôsobujú chaos v rozume i vôli: Slepota ničí schopnosť človeka pochopiť objekt, ktorý má pred sebou správne. Unáhlenosť odmietaradu. Niet na ňu času. Je človek je rozpálený a tak šialene hnaný do vášne. Ani radu nechce, lebo sa bojí, že by mu to niekto vyhovoril. Bezmyšlienkovitosť sa odmieta urobiť si zrelý úsudok ohľadom toho, čo je sa má vykonať. Človek nepremýšľa, lebo sa bojí, že by mohol prísť na to, že ide urobiť fatálnu hlúposť. A to, čo je momentálne pred ním je také príjemné. Nestálosť sa stavia do konfliktu s príkazom rozumu ohľadom toho, čo sa má vykonať. Stály, dobre zakorenený človek, na ktorého sa je možné v iných oblastiach tak veľmi spoľahnúť, je zrazu ako vietor vo vetre. Jeho permanentné záväzky pre neho prestávajú platiť. Nezriadená sebaláska je proti správnemu cieľu vôle, ktorým je Boh. Človek chce to, čo mu je momentálne príjemné a vôbec nemyslí dlhodobo a hlavne na toho, kto je autorom jeho života. Nenávisť voči Bohu je dôsledkom jeho ohavných skutkov žiadostivosti. Nič nie je väčším dôvodom nevery alebo odpadu od viery, ako práve nezriadená sexualita. Láska k tomuto svetu človeka naladí nepriateľsky voči prostriedkom, ktoré by si mal želať vo vzťahu k svojmu cieľu. Žiadne duchovné rady a prostriedky pre neho nemajú hodnotu. A odpor voči budúcemu svetu je výsledkom nechuti človeka voči duchovným pôžitkom a hodnotám; táto nechuť je výsledkom jeho prehnaného uspokojovania rozkoší tela.

Sexuálna nezdražanlivosť je schopná zruinovať osobnosť človeka. V Shakespearovom diele Measure for Measure (Mieru za mieru) Angelo navrhuje Isabelle, že ušetrí život jej brata Claudia, ktorý sa dopustil istého sexuálneho prečinu, ak sa s ním vyspí. Keď sa Isabella, ktorá je novickou v kláštore, rozpráva o celej veci so svojím bratom, v hrôze zistí akým ohyzdným nemravníkom sa jej brat stal na základe svojich telesných chúťok. „Smrť je strašná vec,“ hovorí Claudio, ktorý nemá za nič čistotu svojej sestry. „A hanebný život odporný“, odpovedá Isabella. Claudio začne byť nástojčivejší vo svojich naliehaniach: „Sladká sestra, dovoľ mi žiť. Aký hriech by si nevykonala, aby si zachránila brata život? Príroda ti ospravedlní skutok, ktorý vykonáš a o­n sa stane čnosťou.“Jej odpoveď je však veľmi rázna: „Ô, ty, zviera! Ô, neverný zbabelec! Ô, nečestný úbožiak! Budeš učinený človekom z mojej neresti? Nie je to krvismilstvo získať život z potupy svojej vlastnej sestry?“

A odmietne ďalšiu diskusiu s ním prehlásením, že pre Claudia smilstvo nie je pádom, ale životným štýlom: „Tvoj hriech nie je náhoda, ale obchod. Nech je nad tebou milosrdenstvo, nad tebou, ktorý ukazuješ, že si pasákom: Bude pre teba lepšie, keď čo najskôr zomrieš.“ Claudiova zamestnanosť len sexuálnymi pôžitkami, ktoré sa pre neho stali „obchodom“ alebo chladnokrvným štýlom života, otrávili jeho dušu do tej miery, že česť jeho sestry neznamenala pre neho nič. Pravdu povediac, úbohý Claudio stratil všetok zmysel pre to, čo je dobré a čo zlé. Svoj vlastný život miluje nezriadene a na nikoho iného neberie ohľad. Žiadostivosť ho úplne ovládla.“

Na druhej strane zdržanlivosť je tou najúctyhodnejšou čnosťou. Zdržanlivosť si ctí seba a ctí si i druhého. Táto čnosť však nie je ľahká. Nie preto, že by sexuálna túžba v nás bola taká intenzívna. Je tomu tak preto, lebo sex je v spoločnosti neustále v centre záujmu; ľudia, zdá sa, ako keby ani nemysleli na nič iné. Friedrich Nietsche, o ktorom sa nedá povedať, že by bol priateľom kresťanstva, toto potvrdzuje. Vo svojom diele Tak hovorí Zarathustra kapitolu „O čistote“ začína výrokom: „Milujem les. Je zlé žiť v mestách: príliš veľa žiadostivých ľudí tam žije.“ Tomáš Akvinský, dávno pre tým, než tu boli masmédiá, veľmi dobre chápal, akú nebezpečnú rolu hrá zvodné prostredie. Hovorí: „Ľudia nehrešia veľa kvôli svojim prirodzeným túžbam… No stimuly túžby, ktoré vynašla prešibanosť človeka, sú niečím viac a hlavne kvôli týmto hriechom človek hreší viac.“

Táto veta Tomáša Akvinského nám nahráva na to, čo stále tvrdí Cirkev a iné „zorientované“ kruhy: správanie človeka je výsledkom ani nie tak génov a jeho osobných predispozícii, ako skôr pozorovania prostredia, v ktorom žije. Jedno príslovie hovorí: „Kvôli partii sa aj františkán oženil!“ Partia má na človeka veľkú silu. V partii, ktorej človek dôveruje, dokáže zo seba odložiť takmer všetky zábrany. Takouto partiou môže byť aj širšia spoločnosť. V spoločnosti, ktorá propaguje sexuálnu nezdržanlivosť, ktorá bude mládež učiť od ranej mladosti, ako sa používa antikoncepcia namiesto toho, aby ich uvádzala do krásy mravného a čistého života, ktorá bude neustále rozprávať o tom, ako sú diskriminovaní homosexuáli, hoci nájsť na to príklad je viac než ťažké, ktorá bude takéto správanie romantizovať a tým odporúčať, nie je ľahké zostať čistým. Iba málo ľudí dokáže postrehnúť, čo je za tým. Zo sexuálnej neviazanosti niekto zarába: zarába farmaceutický priemysel (antikoncepcia), zarába pornopriemysel, zarábajú narkotrafikanti i mafiáni, pretože neviazaný sex ničí osobnosť človeka i jeho vzťahy, ničí rodinu i zdravé túžby. A na tomto chaose sa zarába veľmi dobre, pretože s jedlom rastie chuť. A je to chuť potom nielen na sex, ale aj na iné, na to napojené závislosti. Človek, ktorý to pochopí, zistí že tu ide o skutočný diabolský cyklus. Siegmund Freud mal asi pravdu, keď povedal, že základnou hybnou silou človeka je sexualita a násilie. Hollywood to pochopil. Mal však pravdu len čiastočne. Sv. Augustín, ktorý toho vedel veľa o sexuálnej nezdržanlivosti a nezriadenosti, sa prehrýzol ďalej. A podľa neho základnou hybnou silou človeka je túžba po večnom, trvalom a nikdy nekončiacom šťastí, čo je v kresťanskej terminológii Boh (toto neveriaci nevedia). Preto vyhlásil: „Pre seba si nás stvoril, Bože, a nespokojné je naše srdce kým nespočinie v tebe!“ Tým chcel povedať, že vo svojej podstate sú všetky sexuálne a na to napojené túžby túžbou po stratenom raji, čo je túžba po Bohu. Túto túžbu do nás vložil sám Boh. My teda máme správny hlad, iba ho spokojujeme nesprávnym jedlom.

Čo s tým? Riešenie je vlastne aj naznačené: Človek by mal ísť k podstate a skúmať svoje túžby, ich podstatu, ich zdroje a prísť k tej najpodstatnejšej. Scott Peck to vyjadril – citujúc dielo istého autora s názvom Eden Express – tak, že každý z nás túži ísť do raja (Edenu). No robíme to tak, že sa snažíme cestovať naspäť do toho raja, z ktorého sme sa vyhnali. Cesta späť však nejestvuje. Cesta späť je v skutočnosti cestou do pekla. Jestvuje len cesta vpred. A to cez utrpenia, bolesti i frustrácie. Človek, ktorý hľadá svoje rýchle uspokojenie v sexuálnej túžbe, nevie pochopiť, prečo by mal trpieť tým, že ju odmietne, a že sa namiesto toho oddá veciam, ktoré mu síce krátkodobo môžu spôsobovať diskomfort (nepohodlie) no dlhodobo ho vedú k zoceleniu a vlastne sú cestou do skutočného raja.

Ako si budovať sexuálnu zdržanlivosť? Meditáciou, duchovným hľadaním, hľadaním podstaty. Hľadaním opaku tých ôsmych dcér nezdržanlivosti, o ktorých píše sv. Tomáš Akvinský: svetlo mysle, trpezlivosť, premýšľanie, stálosť, skutočnú sebalásku, lásku k Bohu, skutočnú a prezieravú lásku k tomuto svetu a záujem o veci sveta budúceho. A hlavne sa to robí duchovným a sviatostným životom, ktorým sa človek dostáva do stavu Božej milosti. Lebo Božia milosť robí zázraky. Pripomeňme si čo o nej povedal sv. Tomáš Akvinský: milosť (Božia) je pre človeka dôležitejším faktorom ako dedičnosť či prostredie, z ktorého vyšiel.

·Vážiš si sexuálnu čistotu? Snažíš sa o ňu? Je ti to hodnota? Snažíš sa pri pochopení jej hodnoty ísť do hĺbky?

·Ako sa vyrovnávaš s tlakmi spoločnosti v ktorej žiješ ohľadom sexuálnej zdržanlivosti? Vieš prehliadnuť, čo je za tým, čo ľudia praktizujú?Dokážeš zniesť i výsmech kvôli svojej sexuálnej zdržanlivosti?

·Čo robíš pre to, aby si sa udržal mravne čistým? Ako to riešiš, keď sa ti to občas nepodarí?

Pripravil: Milan Bubák SVD