3. Náboženstvo a psychológia: Sú zlúčiteľné?

Medzi princípmi dobrého náboženstva a dobrej psychológie niet skutočných protirečení. Občas sa vyskytnú, obyčajne v dôsledku nejakého nesprávneho chápania, ale sú iba zdanlivé. Dobré náboženstvo a dobrá psychológia sa podporujú a navzájom umocňujú svoju hodnotu. Nemali by sme ich oddeľovať, ale integrovať, nevnímať ich ako navzájom sa vylučujúce, ale ako doplňujúce sa navzájom.

V minulosti boli niekedy medzi odborníkmi psychologickej praxe a náboženstva obojstranné obavy a podozrievanie. To zapríčinilo mnoho nepotrebných problémov. Nebohý biskup Sheen bol prvou katolíckou autoritou v obidvoch týchto oblastiach; rozptýlil mýtus o ich protirečení. Ľudia, ktorí pracujú v jednej i v druhej z týchto oblastí, boli a dosiaľ sú navzájom ostražití.

Psychológia a náboženstvo by si mali byť navzájom výzvou. Psychológia môže osvetľovať Kristovo učenie tým, že prehlbuje a očisťuje náš vlastný duchovný vývin, a Kristovo posolstvo pridáva nový rozmer, víziu za hranice toho, čo je ľudské, čo je základom jeho blahozvesti.

Keď pozorne čítame evanjeliá, môžeme si všimnúť jednu dôležitú skutočnosť: Kristus je majstrom psychológie, on to všetko povedal už veľmi dávno. Stručne, jednoducho a nádherne. Ježiš rozumie ľuďom a ich ľudskej situácii. Čím viac čítame evanjelium, tým viac vnímame celú tú dokonalosť fungovania psychických schopností.

Veda o správaní človeka, s celým bohatstvom jej pohľadov, nám pomáha pri skúmaní a analyzovaní významu a hĺbky Ježišovho posolstva. Tým, že Ježiš učil tak na úrovni emocionálnej ako aj duchovnej, ukázal, že tieto dve roviny splývajú. Je veľmi dôležité, aby tí, ktorí sa venujú psychológii, brali do úvahy a skúmali náboženskú dimenziu svojich klientov. Ak to neurobia, riskujú, že nebudú môcť skutočne pomáhať. A na druhej strane takisto my kňazi sme pred výzvou celkom vážne a zodpovedne poznávať psychologické aspekty života ľudí, ktorí sa na nás obracajú. Keď to, čo je ľudské, oddelíme od duchovného, nevidíme osobu celú. Nejde v mentálnych a emočných chorobách vlastne o nedostatok celostného chápania?

V evanjeliách sa Ježiš stretáva s ľuďmi takými, akí sú, a pokúša sa pozdvihnúť ich. Oslovuje tak ich ľudskú ako aj ich duchovnú povahu. Robí ľudí celými tým, že tieto dve dimenzie dáva do súladu. Inými slovami, uzdravuje. Spomeňte si na ochrnutého alebo Máriu Magdalénu, či ženu pri studni.

Ako veda nám psychológia pomáha rozumieť samým sebe, náboženstvo nám zasa osvetľuje náš pojem Boha. Psychológia vysvetľuje pôsobenie interakcie v ľudských vzťahoch, náboženstvo zdôrazňuje náš vzťah k Bohu a ľuďom. Psychológiou sa dostávame do styku sami so sebou, náboženstvom sa dostávame do styku s Bohom. Ak nedokážeme mať skúsenosť samých seba, ktorých vnímame, ako môžeme mať skúsenosť Boha, ktorého vidieť nemôžeme?

Láska k Bohu a k blížnemu je základný kameň Kristovho učenia. Ak nemilujem seba, ako by sme mohli milovať iných a Boha? Psychológia nás učí veľa o milovaní, o osídlach milovania, i skutočnej a zdanlivej láske, o jej požiadavkách. Veriť v Boha, prijímať ho a dôverovať mu vyžaduje, aby sme verili, prijímali a dôverovali sebe. Pomocou psychológie môžeme vykoreniť protirečenia, povrchnosť a neurotickú sústavu našej osobnej viery. Postupom času sme v cirkvi dospeli k jasnejšiemu poznaniu skutočnosti, že vplyv psychológie posilnil a skrášlil náboženské presvedčenie a mravné uvažovanie.

Psychológia nás učí zdravo sa správať, nadobúdať emočnú celistvosť, dozrievajúci rast, i tomu, ako možno vystúpiť zo seba a za svoje hranice; kresťanstvo nás učí o vykúpení, zmierení a zmŕtvychvstaní. Psychológia a kresťanstvo, úplne zlučiteľné, sa stretávajú v ľudskej osobe a vzájomne sa podporujú a dopĺňajú. Vhľad psychológie a náboženstva odráža útoky oslabujúcich síl v nás a okolo nás, síl, ktoré nás ochromujú, a pomáhajú nám tak lepšie zvládať život a obohacovať ho. Avšak náboženstvo ide ešte ďalej: odvoláva sa na rozmer viery, ktorý prevyšuje to, čo je číro ľudské. Ježiš vychádza vždy z ľudskej situácie, a sv. Tomáš Akvinský nám pripomína, že milosť stavia na prirodzenosti. Náboženský život a emocionálnosť nie sú v našom živote nezávislé skutočnosti.

Psychologický vhľad je vzácny dar, s ktorým môžeme začať pri snahe o pochopenie samých seba. Nezískava sa ľahko, ale psychologické poznanie ho môže uľahčiť. Keď ľudia, ktorí sa obracajú o radu alebo pomoc, tým, že do nich nahliadnu, psychologicky rozuzlia svoje emocionálne problémy, môžu rásť nielen emočne ale aj nábožensky. Boh pôsobí ľudskými prostriedkami, aby nám pomohol získať vhľad do nášho správania.

Čím viac vezmeme do úvahy ľudskú dimenziu nášho života, tým lepšie dokážeme integrovať do svojho života Kristovo učenie. Psychológia nás vlastne vyzýva, aby sme boli zodpovednejší, keďže sme získali vhľad do nášho pravého ja. Nemôžeme sa už skrývať za holé frázy alebo maskovať to, čo v sebe musíme zmeniť. Požiadavky evanjelia sa stávajú jasnejšie čitateľnými a reálnejšími. Naše hriechy, ktoré sú symptómami našej nezrelosti, sa odpúšťajú, ale treba sa ešte kajať a naprávať sa. To je však možné iba pomocou psychologického vhľadu.

Psychológia nie je náboženstvo, hoci niektorí na ňu takto hľadia. Je však prostriedkom na umocnenie nášho chápania seba.

Jedna zo škôl psychologického myslenia prevyšuje ostatné: Franklova logoterapia, čiže terapia hľadaním zmyslu života. Je to krásne vysvetlené v jeho knihe “Hľadanie zmyslu”. Naše chápanie života a naše utrpenia, hovorí Frankl, závisia od zmyslu, ktorý v nich nachádzame. Ak je tu nejaké “prečo”, môžeme nájsť aj nejaké “ako”. Jeho práce sú úvodom do evanjelia.

Ježiš dáva zmysel utrpeniu a smrti, nášmu životu ako celku. Poskytol nám nie natoľko odpovede, ako zmysel. Skutočné mentálne a emočné choroby, ktorými dnes mnohí trpia, nie sú neurózy alebo psychózy, ale nezmyselnosť. Ľudia nevedia, aký zmysel má ich život, putujú bez cieľa. Ježiš vedel presne, kým bol a aký zmysel mal jeho život: “Ja som svetlo sveta, každý, kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme.” “Ja som cesta, pravda a život,” “Ja som vzkriesenie. Ak niekto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť, a ktokoľvek verí vo mňa, nikdy nezomrie.”

Psychológia môže slúžiť na podporu hlbšieho chápania samých seba a to nám umožňuje lepšie nasledovať Ježiša. Takže psychológie sa nám netreba báť, ale treba načúvať, čo nám hovorí. Grécki filozofi odporúčali: “Poznaj sám seba!” Freud povedal: “Buď sebou.” Kristus to učil ešte dokonalejšie: “Miluj sám seba.”

Otázky na zamyslenie:

Aký zmysel má môj život?

Viem kto som?

Mám jasný cieľ so svojím životom?

Ak sa hľadám, beriem do úvahy pomoc?

Pripravil Ján Štefanec, SVD