20. Mária

Je nad všetky pochybnosti jasné, že tá, ktorá bola podľa anjelovho zvestovania plná milostí, bola aj plná dobrotivosti a lásky a bez nenávisti a neprívetivosti.

Len málo poznáme z jej prostého a skrytého pozemského života. No medzi týmto málom nechýba predsa dôkaz jej dobrotivého srdca. Je to naozaj nežný a dojímavý obraz, ako sa na svadbe v Káne nakláňa k Božskému Synovi a ticho mu vraví prosebným tónom: „Nemajú vína!“ Cíti dobre, že jeho hodina ešte neprišla, ale trápi ju súcit so ženíchom a nevestou nad ich rozpakmi a teda klope na bránu božskej všemohúcnosti, aby sa otvorila, aj keď ešte neprišla hodina. A hľa, láska ktorá všetko dúfa, nedúfa nadarmo; rozpaky sa čoskoro zmenia na údiv, nedostatok na radosť. To bol prvý skutok jej prihovárajúcej sa lásky – prvý z mnohých!

Ak pozorujeme múry našich pútnických kostolov: na tisícoch jednoduchých a zbožných a ďakovných svedectvách je napísané to, čo prvý raz mohli vykríknuť svadobčania v Káne: Mária pomohla!

Victor Hugo dal do úst jedného svojho hrdinu takéto slová: Taký malý som a nepatrný, ale mám matku. A viete, čo je to mať matku? Viete, čo je to byť dieťaťom opusteným, nahým a smädným, ale cítiť nad sebou a okolo seba ženu, ktorá s vami kráča, keď vy kráčate, ktorá sa usmieva, keď vy plačete. Nie, nie, vy neviete, že tá žena – to je anjel, ktorý na vás pozerá, učí vás hovoriť a milovať. Ktorá v svojej dlani hreje vašu ruku, vaše telo vo svojom náručí a vašu dušu vo svojom srdci. Ktorá dáva svoje mlieko, pokiaľ ste nemluvňaťom, svoj chlieb, keď dospievate a vždy, vždy svoj život. Ona, ku ktorej voláte: „Matka!“ Ona, ktorá vás volá: „Dieťa moje.“  Toto je možné zakúsiť aj v Matke Božej.

 Deti keď prídu k svojej matke, počúvajú často, ako rozpráva o svojom živote. Určite všetci poznáme životnú cestu našich matiek. Ak by nám o svojej životnej ceste mohla rozprávať Matka Božia Panna Mária bolo by to asi takto: „Deti moje, mňa si Boh vyvolil, aby som sa stala matkou jeho Syna. Uchránil ma od dedičného hriechu a od všetkých iných hriechov. Nikdy som nemusela bojovať s hriechom. No nemyslite si, že môj život bol preto ľahký. Aj ja som musela celý život o svoje víťazstvá bojovať. Mojimi zbraňami boli viera, láska a poslušnosť. Otec nebeský ma viedol čoraz strmejšou a neschodnejšou cestou, kým som nebola schopná obstáť v najvážnejšej skúške pod krížom svojho Syna. Tak, ako vy putujete k Bohu, aj ja som putovala. Vždy, keď ma Boh zavolal, podrobila som sa mu s poslušnou vierou. Pod krížom ma môj Syn urobil matkou vás všetkých. Teraz som so svojím Synom v nebi. Som šťastná pri svojom Synovi. Ale aj pri ňom myslím stále na vás. Vaše bolesti prežívam tak isto, ako som prežívala bolesti svojho Syna na zemi. Prosím stále svojho Syna, a prosím aj jeho Otca, aby vám pomáhali. Aby vám pomohli dostať sa ku mne do neba. To je moje najväčšie prianie vám všetkým“.

Mária je pre nás v mnohom vzorom a vďaka jej životu sa milióny kresťanov počas celých dejín, inšpirujú jej príkladom. Túto možnosť máme všetci, preto sa jej chopme, aby sme boli schopní v živote vysloviť takéto slová hodny postoja Márie, Matky Božej:

Sú  napísané v jednej americkej nemocnici na bronzovej doske:

„Bože, prosil som ťa o silu, aby som mal úspech v práci, ale ty si mi dal slabosť, aby som sa naučil byť pokorný. Prosil som ťa o zdravie, aby som mohol urobiť veľké veci, ale ty si mi dal chorobu, aby som dokázal ešte viac. Prosil som ťa o bohatstvo, aby som bol šťastný, ale ty si mi dal chudobu, aby som sa mohol stať múdrym. Nedal si mi nič z toho, o čo som ťa prosil, ale dal si mi ešte viac. Poznanie, čo má v živote pravú cenu. Urobil si ma touto chorobou múdrejším a bohatším.“

Biblický obraz ženy dovršuje a korunuje materstvo Matky Božej. V jej odpovedi „fiat“ – nech sa mi stane podľa tvojho slova, Boh vyhlasuje novú zmluvu s ľudským pokolením, ktorá je večná a definitívna Kristovi, v jeho Tele a Krvi, v jeho Kríži a Vzkriesení. Túto skutočnosť potvrdzujú slová ženy uprostred zástupu, ktorá zvolala a velebila materstvo Ježišovej Matky: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil a blahoslavené prsia, ktoré si požíval.“ Ježiš jej odvetil: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“ (Lk 11, 27 – 28). Týmito slovami potvrdzuje zmysel materstva v telesnej oblasti, ale zároveň aj na vyšší zmysel materstva v duchovnom poriadku.
K materstvu neodmysliteľne patria pôrodné bolesti, ktoré majú pôvod z dedičstva po prvotnom hriechu. V tomto význame má materstvo súvis s veľkonočným tajomstvom, lebo toto tajomstvo v sebe zahrňuje bolesť Matky stojacej pod Krížom. Mária stála pod Krížom, hoci prežívala vrcholnú bolesť a v určitom zmysle zomrela spolu so svojim Synom – dosiahla plnosť čnosti viery, nádeje a lásky. Nepochybovala o Božej všemohúcnosti, o jeho víťazstve nad zlom a smrťou. Inak by sa zrútila, neuniesla by neznesiteľné. Preto, kto sa v najťažších situáciách zverí Márii, nemôže nikdy zúfať, lebo ona je tu, aby potvrdila, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, že premohol smrť a vždy víťazí nad našimi ťažkosťami. Kresťan má podľa vzoru Márie a Márie Magdalény veriť vo Vzkriesenie ako prvá a neprestať veriť, že Bohu je ešte vždy všetko možné, aj keď sa zdá všetko stratené. V tých najzúfalejších, najbolestnejších, aj v bezvýchodiskových situáciách má každý kresťan ohlasovať víťazstvo Všemohúceho a pevne stáť, aby ostatným dodával odvahu a nádej, očakávajúc pomoc od toho, ktorý má všetko vo svojich rukách. Ak kresťan zotrvá v dôvere, ak bude naďalej nezištne milovať, veriť a dúfať, že láska je Boží dar, a teda nemôže zomrieť, potom je všetko možné. Keď si uvedomíme, aké náročné je poslanie kresťana, cítime, že je to výzva, ale že je nad ľudské sily. Dobrotivý Boh nám dal Matku, ktorá nám ukázala cestu ako kráčať k nemu.
Keď pozorujeme Matku, ktorej „dušu prenikol meč“ (Lk 2, 35), myseľ sa nám obracia na všetky trpiace matky tohto sveta, ktoré trpia či už telesne alebo duševne. K tejto bolesti značne prispieva vrodená citlivosť ženskej povahy, hoci žena je často odolnejšia k utrpeniu ako muž, ťažko vypočítať tieto bolesti. Môžeme spomenúť materinskú starostlivosť o deti, najmä keď sú choré alebo keď sa uberajú po zlých cestách, smrť najmilších osôb, osamelosť matiek, na ktoré zabudli ich odrastené deti, ako aj opustenosť vdov. Tieto rany svedomia sa ťažko hoja, a tak aj s týmito ranami treba stáť pod Kristovým Krížom.

Učiteľka bolestí.
V slovách proroka Simeona sa prvýkrát výslovne hovorí o Máriinom utrpení. Čím viac sa dostávame do Máriinej dôvernej blízkosti, tým viac si uvedomujeme i tie najskrytejšie utrpenia. Boh nás pripravuje na utrpenie utrpením. Až keď prekročíme telesné utrpenie, čo nás sústreďuje na seba, dokážeme pochopiť utrpenie duše, ktoré nás spája s Bohom, ako aj utrpenie prebodnutého Máriinho srdca. Máriino „áno“ ju pri zvestovaní priviedlo až pod Kríž, na najvyšší stupeň utrpenia a lásky.
Často krát chceme pochopiť všetky udalosti v našom živote, nevieme sa úplne odovzdať a vysloviť bez zábran „áno“, ktoré by umožnilo Slovu, aby sa v nás stalo telom. Podliehame pokušeniu vyliať si srdce a šírime nepokoj. Je tu však Mária, aby nás poučila. Je nádherná vo svojom mlčaní, ktoré nie je zaslepenosťou pred skutočnosťou, ale dôvery plným súhlasom. V tom je tajomstvo jej čistoty, nie je rozdelená medzi hlavu a srdce, je len srdcom. Mária nás privádza na úroveň srdca, pretože ono je svätostánkom živého Boha a miestom jeho prítomnosti. V sebadarovaní Mária denne rodí Ježiša srdcom v srdci. Svojím áno, ktoré opakovala v každom okamihu, v každom utrpení, a vo všetkých protivenstvách, umožňovala Bohu, aby ju činil plodnou pre mystické materstvo. Mária sa pod krížom stala Matkou milosrdenstva, čiže sprostredkovateľkou Božieho milosrdenstva pre ľudstvo.
Mária prináša obetu svojho Syna i vlastnú obetu svojho prebodnutého srdca. Berie všetko utrpenie a obetuje ho Božej premieňajúcej moci.

Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne od súhlasu, ktorý z vierou dala pri zvestovaní a bez zaváhania zachovala pod Krížom.
Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované poslaním svätých žien. Na samom začiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti dostala prisľúbenie potomstva, ktoré zvíťazí nad Zlým a prisľúbenie, že bude Matkou všetkých žijúcich. Na základe tohto prisľúbenia Sára počne Syna i napriek svojmu vysokému veku. Boh si proti všetkému ľudskému očakávaniu volí to, čo svet považuje za bezmocné a slabé, aby ukázal, že je verný svojmu prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku, Deboru, Rút, Juditu, Ester a mnohé iné ženy. Mária vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. Ňou vznešenou dcérou sionskou, sa konečne po dlhom očakávaní prisľúbenia napĺňa čas a nastoľuje sa nový poriadok spásy.
V tmavej miestnosti stačí malé svetielko a nepotkneme sa. Pravá žena prináša svetlo vo chvíli, keď sa schyľuje k tmavej noci. V dnešných časoch sme všetci povolaní k tomu, aby sme  boli lampami, ktoré svietia do tmy sveta a sú zdrojom povzbudenia. „Ako osvieti ranné slnko svet z výšin Božích, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy“ (Sir 26, 21).
Deti z Medjugoria položili Panne Márii otázku: „Ako je možné, že si taká nádherná?“ „Som krásna, pretože milujem“, odpovedala. Táto veľkolepá odpoveď je vzpruhou pre nás všetkých.

Mária je jedinečným vzorom výnimočnej lásky.

Pripravil Ján Štefanec, SVD