2. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Jánovo svedectvo … a naše
Pred prvým čítaním (Iz 49, 3, 5-6):
Boh k svetu nepristupuje tak úzkoprso, ako my. Božie plány sú rozšafné. Ak sa nerealizujú, tak len preto, lebo naše srdcia sú príliš úzke. Služobník Pána, o ktorom hovorí dnešné čítanie bol poslaný, aby svedčil nie jednému kmeňu, rase alebo národu, ale celému svetu. Prišiel pozvať všetkých.
Týmto služobníkom Pánovým so širokým srdcom bol Ježiš. Svoju rolu chápal presne tak, ako ju popisoval Izaiáš. A svoje úzkoprsé okolie tým nemálo štval: keď im napríklad rozprával podobenstvá, v ktorých boli hrdinami samaritáni alebo keď uzdravoval deti pohanov.
Nie je ľahké prekročiť tiene ideológií, politiky, predsudkov alebo zabehnutých stereotypov. No presne toto je cesta, na ktorú potrebujeme vykročiť, ak chceme nasledovať ideál Krista. Často sa totiž svetlo alebo pravda, ktorú hľadáme – na naše veľké prekvapenie – nachádza presne na druhej strane barikády.
Pred druhým čítaním (1 Kor 1, 1-3):
Žijeme v dobe nevšedných komunikačných možností. Komunikujeme často, rýchlo a krátko. Nezdržujeme sa zbytočnými formulkami. No je to na škodu veci, lebo často dotyčný ani nevie, kto mu to vlastne píše. Dávny svet však nemal telefóny, SMS-ky, e-maily, faxy, ba ani papier a pero. Listy boli preto veľmi zriedkavou, no o to slávnostnejšou príležitosťou na komunikáciu s ľuďmi, ktorí bývali ďaleko. Preto sa dbalo na formu. Správna forma identifikovala pisateľa a jeho autoritu, ale aj adresáta a ich vzájomný vzťah.
Predstav si prekvapenie svojich priateľov, keby si sa na začiatku svojho listu označil ako kresťan a ich by si označil ako miesto, kde prebýva Boh. Asi by si im vyrazil dych. Presne toto robí Pavol. No ak by sme aj tak nerobili vo svojich listoch, e-mailoch či SMS-kách, určite by sme mali presne takto pristupovať k ľuďom s ktorými komunikujeme.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 1, 29-34):
Ján Krstiteľ bol Ježišovým bratrancom. A hoci títo dvaja vyrastali na oddelených miestach, logika dá, že museli o sebe vedieť: z času na čas sa určite museli dozvedieť o novinkách vo svojich rodinách, alebo sa občas určite stretli na pútiach v Jeruzalemskom chráme, či sa nechali navzájom cez kdekoho pozdraviť. No aj napriek tomu Ján základnú identitu Ježišovu nepoznal. Ako prorok bol iste vnímavým človekom, no o Ježišovej identite sa v skutočnosti dozvedel až vo chvíli, keď Boží Duch začal na Ježiša zostupovať pred jeho očami.
A akonáhle sa to dozvedel, nedržal si to pre seba, ale dal to najavo každému, koho stretol: „Hľa Boží Baránok!“ Nie je dôležité, ako dlho nám trvá, kým spoznáme, kto je Ježiš. Čo je dôležité je to, že akonáhle to spoznáme, našou povinnosťou by malo byť vydať o ňom svedectvo.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Urob si zoznam predsudkov, ktoré máte voči niekomu ako skupina (rodina, dedina, škola, komunita…). Ako by ťa dnešné Božie slovo mohlo volať k tomu, aby ste s tým čosi robili? Čo presne by ste napríklad mali robiť? Ako by ste sa mali voči tým, voči ktorým máte predsudky mali správať?
- Vedia ľudia z tvojho okolia, že si kresťan? Spoznávajú na tvojom správaní sa voči ním, že v nich vidíš Krista?
- Ako si ty sám spoznal, kto je vlastne v skutočnosti Ježiš, tzn. ako si spoznal jeho skutočnú identitu? Ako toto poznanie ovplyvnilo tvoje správanie?
Činná odozva
„Svedectvo“ je slovo, ktoré patrí do súdnej siene, alebo možno, myslíme si, iba do slovníka fundamentalistických kresťanov. No pravdou je, že toto slovo by malo byť pevnou súčasťou nášho rastu vo viere. Keď konáš dobré skutky alebo robíš ťažké rozhodnutia, daj si pozor, aby v tom, čo urobíš bolo jasne viditeľné svedectvo o tvojom kréde. A keď o tvojho života príde požehnanie nenazývaj to šťastenou. Vzdaj za chválu Bohu, pretože to je od neho.
Pripravil: m.b.
