3. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Prichádza Kráľovstvo
Pred prvým čítaním (Iz 8, 23-9, 3):
Nevieme, kde sa kraje Zabulon a Neftali presne nachádzali. Podľa všetkého to boli dva z dvanástich kmeňov Izraela, ku ktorým patrili aj územia na západ od Galilejského jazera. K ich úpadku prišlo počas asýrskej okupácie v čase, kedy písal Izaiáš svoje proroctvá. Sláva Galiley nastane znova, a to vtedy, keď si ju Ježiš vyberie za miesto svojho verejného účinkovania.
Možno zemepis a dejiny vzdialenej krajiny nám nehovoria toho veľa o činnosti Boha v našom svete. Boh priniesol svetlo do Galiley. Znamená to, že je nádej aj napríklad pre košický Luník IX, pre nezamestnaných v slovenských hladových dolinách alebo pre mravne spustnuté internáty našich vysokých škôl? Má veľké svetlo, ktoré prinieslo radosť a slobodu malej krajine na Blízkom Východe čo ponúknuť aj nášmu modernému svetu, ktorý prežíva svoje vlastné utrpenia, nesie svoje bremená a nachádza sa vo svojich vlastných tmách?
Ľudia, ktorí kráčajú vo tme uvidia veľké svetlo; ale iba vtedy, ak ho tam my zanesieme. My sme svetlo sveta. Pôjdeme tam?
Pred druhým čítaním (1 Kor 1, 10-13, 17):
Naše krédo začína: Veríme v jedného Boha. No naše sympatie nás často vedú inými smermi: k bývalému kňazovi, ktorého sme mali radšej ako toho terajšieho; k tradíciám, ktoré zmenil posledný koncil; k predstavám Boha alebo Cirkvi, s ktorými sme sa cítili pohodlnejšie, než s tými, ktoré sa nám ponúkajú teraz. Nie je ťažké priľnúť k charizmatickému jedincovi alebo k známej situácii a zabudnúť, že naša lojalita nemôže patriť človeku alebo nejakej zvyklosti, ale iba Kristovi.
Kresťanské spoločenstvo je už mnoho stáročí rozdelené preto, lebo sme nebrali vážne, čo hovorí Pavol korintskej cirkvi v dnešnom čítaní: priľneme na posla a prehliadame posolstvo. Ako kázať evanjelium, aby sa propagoval Kristus a nie kazateľ? To je problém od čias Pavlových. Aj kazateľ aj poslucháč majú tú istú zodpovednosť: aby kvôli vonkajším sympatiám neprehliadali podstatu toho, čo sa ohlasuje.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 4, 12-23):
Keď Ježiš zakotví pri Galilejskom jazere stretá sa s ľuďmi, ktorí tu konajú svoj biznis, ako obyčajne. Je už známy ako kazateľ, ktorý káže o tom, čo ohlásil už Ján Krstiteľ: „Zmeňte svoj život! Božie kráľovstvo je už blízko!“ No keď zbadá rybárov, nesľubuje im kráľovstvo, ani ich nežiada, aby zmenili svoje srdcia. Žiada od nich iba to, aby zanechali to, kde sú a aby ho nasledovali. A oni, fascinovaní osobou Ježišovou – a možno tak trocha aj znudení rybolovom -, bez mihnutia oka, ako keby sa nedialo nič naozaj podstatného, nechajú všetko tak a idú za ním.
Možným vysvetlením je, že vôbec nepochopili, do čoho idú. Iba zriedkavo to vieme, keď odpovedáme na Božie volanie. Ochota ponúknuť svoj život Ježišovi, ktorý náhodou prechádza okolo je milosť, ktorú poznajú len praví učeníci. Tí, ktorí mali vtedy kopu výhovoriek, keď ich Ježiš volal, možno dnes ešte stále chytajú ryby.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Čo myslíš, aké svetlo by si mal ty priniesť do komunity, v ktorej žiješ alebo pracuješ?
- Nakresli si kruh a podeľ ho na časti, ktoré budú predstavovať tých, ktorí tvoria tvojich spojencov. Slúžia ti všetky tieto vzťahy k tomu, aby si mohol lepšie slúžiť evanjeliu, alebo naopak ti v tom prekážajú?
- Predstav si, že Ježiš sa dnes objaví v mestskej štvrti alebo v obci, v ktorej žiješ, že ťa osloví po mene a vyzve ťa, aby si ho nasledoval. Čo všetko by si musel opustiť?
Činná odozva
Bezpochyby v tvojom živote jestvujú ľudia, ktorí žijú v temnote: napríklad zápasia s ťažkou chorobou, osamelosťou, finančnými problémami alebo sa nachádzajú v morálnom zmätku. Akoby si niektorému s týchto ľudí mohol pomôcť, aby do jeho života zasvietili veľké svetlo Kristovo?
Pripravil: MB@svd