2. nedeľa pôstna (A) – komentáre k čítaniam

Ohromujúca milosť

Pred prvým čítaním (Gen 12, 1-4):

V 75 rokoch; vo veku, kedy väčšina z nás bude už vychutnávať dôchodok, bol Abrahám zverbovaný pre veľkú misiu: ísť do neznámej zeme a stať sa otcom národa. Je isté, že vek v Biblii sa nepočíta prísne vedecky. No pointa je jasná: že v našom živote nejestvuje obdobie, kedy by sme nemohli byť pre Boha užitoční.
O povolaní rozmýšľame dosť nesprávnym spôsobom: napríklad, keď Boh volá, tak iba do kláštora; robí to zvyčajne niekedy okolo puberty; a iba do istého veku. Potom máme už od povolania pokoj. No z takýchto omylov by nás mohol vyviesť samotný koreň slova „povolanie“: ide o volanie od autority, ktoré môže prísť kedykoľvek a pre akýkoľvek cieľ.
Preto aj keď si už možno užívaš seniorské výhody, napríklad zľavenku na mestskú dopravu, a ľudia ti už uvoľňujú úctivo miesto, neteš sa ešte! To ešte vôbec nemusí byť záruka, že Ti dá pokoj Boh!

Pred druhým čítaním (2 Tim 1, 8-10):

Nie je príjemné počuť, že Boh nás nespasí a nevolá preto, že by sme si to boli zaslúžili. Boh má svoj plán a naň si vyberie ľudí, ktorých on (nie my) pokladá za najlepších. A veru jeho kritériá môžu byť občas čudné. Nedávno som sa rozhodol, že si v Písme pozriem, čo to boli za ľudia tí, ktorých si povolal do svojich služieb Boh. A počujte, čo mi vyšlo: Abrahám bol luhár, Izák bol nemehlo, Jakub bol podvodník, Mojžiš bol vrah, Šalamún záletník, Dávid smilník… a zoznam pokračuje. Podľa mňa mohol byť Boh dôkladnejší pri výbere hlavných postáv do dejín spásy. No takto je aspoň jasné, že Boží plán nie je o nás, ale o veciach, ktoré rozum pokladá za nerozumné.
Keď dnes Pavol píše Timotejovi, ako jeden pastier druhému, chce, aby Timotejovi bolo úplne jasné, že Boh nám neprideľuje milosť podľa našich zásluh. Všetko to, čo Timotej (a vlastne i každý jeden z nás) potrebuje, aby mohol verne plniť Božiu vôľu mu bolo pripravené už dávno pred tým, než vznikol sveta.

Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Mt 17, 1-9):

V jednej chvíli je to ich priateľ a učiteľ. V ďalšej začne tak žiariť, že ho sotva vidia. A čo vidia, je na nich priveľa: vedľa Ježiša stojí Mojžiš, veľký zákonodarca a Eliáš, veľký prorok! Peter, vždy muž činu, sa snaží byť užitočný. No do jeho reči vstupuje hlas, ktorý je ešte ohromujúcejší, než tie tri osobnosti stojace pred ním. A to učeníkov už celkom premôže. Opustí ich odvaha a oni sa schúlia k zemi.
Môžeme ich viniť? Každý jeden z nás, aj keď nie sme priamymi účastníkmi premenenia, sme často rovnako zmätení z dotykov, ktorými Boh vstupuje občas aj do nášho života. A že Boh do nášho života vstupuje, o tom nepochybujme! Len v tej chvíli nemusíme mať hneď dojem, že to bol Boh. No keď všetko prehrmí a my sa pohneme ďalej, odtlačky stôp v piesku nám jasne prezradia, kto to vlastne bol medzi nami. Naučíš sa rozpoznávať ho?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Netušíš náhodou, na čo by ťa práve teraz Boh mohol volať? Čo by si podľa teba mal robiť, aby si bol schopný toto jeho volanie rozpoznať jasnejšie?
• Vymenuj aspoň tri dôvody, pre ktoré si myslíš, že si pre Boha nepoužiteľný. Kto v Písme sa pokladal za podobne neschopného? (Poznámka: vieš, kto v Písme je pokladaný za najpokornejšieho človeka a prečo? Mojžiš. Mal voči Bohu päť námietok, prečo je pre jeho služby nepoužiteľný).
• V akých okolnostiach si najlepšie dokázal v minulosti rozpoznať tvár Božiu? Rozpomeň sa!

Činná odozva

Vyhraď si počas tohto postu nejaký čas na skúmanie Božej vôle, t.j. či ťa práve Boh nevolá do nejakej svojej služby. Mohlo by to byť napríklad na nejakých duchovných cvičeniach, alebo za pomoci duchovného vedenia, o ktoré by si niekoho požiadal, alebo sa môžeš rozhodnúť písať si duchovný denník, ktorý je pre niektorých dobrým nástrojom k rozpoznávaniu Božej vôle vo svojom živote.

Pripravil: MB@svd