5. nedeľa veľkonočná (A) – komentáre k čítaniam
Kadiaľ?
Pred prvým čítaním (Sk 6, 1-7):
Predsudky sú známou neresťou. Každý z nás ich uplatňujeme vždy, keď dávame prednosť jednému typu ľudí pred iným, keď ich delíme na tých, ktorí sú vo vnútri a na tých vonku. Toto našu spoločnosť delí, vedie ju to k napätiam, utrpeniu a násiliu.
Ani prvotnej cirkvi nebolo cudzie upadnúť do tohto typu myslenia. Učeníci z okolia Ježišovho delili ľudí do kategórií: Nebudeš sa rozprávať s tamtou ženou! Nebudeš pomáhať tomu Rimanovi! Pavlove listy sú plné napomínaní za sklony spoločenstiev zatvárať svoje srdcia pred tou či onou skupinou ľudí. Dnes v Knihe Skutkov apoštolov vidíme rozdiely, ktoré sa konali dokonca aj v oblasti skutkov praktickej lásky, keď grécke vdovy boli klamané.
A tak bola vytvorená úplne nová služba, diakonát, aby sa tak pokušenie upadať do predsudkov dostalo pod kontrolu. Aj my v našom spoločenstve potrebujeme takýchto diakonov – hoci len v prenesenom slova zmysle -, aby sme zabránili tomu, aby boli medzi nami ľudia, ktorí by boli nevítaní alebo spomedzi nás vylučovaní.
Pred druhým čítaním (1 Pt 2, 4-9):
Počas napätí medzi ľuďmi, vďačným terčom pomsty sú kostoly. Napríklad počas poslednej vojny na Balkáne ich bolo zničených veľké množstvo. A nie je to náhoda. Zničenie kostola je pre spoločenstvo viery citlivá vec.
No každý z nás vie, že Cirkev nesídli len vo vnútri múrov z tehál a malty. Cirkev nie je možné zničiť tým, že zničíme budovu. Kristus, náš uholný kameň nás volá, aby sme si budovali „duchovný dom“, chrám, kde žije, hýbe sa a má svoje bytie Duch Svätý. Jediná cirkev, ktorá v konečnom dôsledku má zmysel je cirkev, ktorou sme my, cirkev, s ktorou sa stretávajú ľudia, keď vidia svedectvo nášho života. A takáto cirkev môže žiť aj tam, kde nie sú budovy. A čo je najhlavnejšie: takúto cirkev nie je možné zničiť. Naopak, každé napätie a nenávisť ju môže iba upevniť.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 14, 1-12):
Scéna z dnešného evanjelia sa odohráva vo večeradle. Ježiš vie, čo čaká jeho učeníkov a vie tiež, že toto je pre neho už posledná príležitosť, aby ich čomusi ešte naučil. Preto ide tých, ktorí mu patria učiť. Umyje im nohy a začne ich pripravovať na svoj odchod. Povie im, že ide pred nimi, aby im pripravil miesto a že Boh, ktorého on pozná ako Otca, na nich na tomto mieste čaká.
Tomáš a Filip sú zmätení. Ako sa dá dostať na to „miesto“, kde ide Ježiš, do toho domu s mnohými miestnosťami? A ako je možné spoznať „Otca“, ktorého Ježiš pozná tak dobre, no ktorého my nevidíme? Odpoveď na obe otázky je rovnaká. Ježiš, je cesta a jediné čo potrebujeme, aby sme mohli vidieť Otca, ktorý ho poslal a mať život, ktorý si Boh pre nás želá, je prísť k Ježišovi.
Pre nás kresťanov je dôležité toto vedieť. My nepotrebujeme tratiť čas a energiu uvažovaním nad podstatou neba alebo správaním sa Boha. Všetko čo potrebujeme vedieť je možné sa dozvedieť tak, že si vyberieme Ježiša za svoju cestu. Pravda jeho evanjelia je nebo, po ktorom túžime. A život Kristov na ktorom máme všetci účasť je Božím životom, ktorý nás vedie priamo do srdca Boha.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Aké všetky predsudky sú v činnosti vo vašom spoločenstve? Kto sú „diakoni“, ktorí vám pomáhajú tieto predsudky prekonávať?
- Na ako základe stojí vaše spoločenstvo? Akú konkrétnu charizmu, alebo dar môže vaša komunita ponúknuť iným, ako „duchovný dom“!
- Ježiš je Cesta: akým smerom, kam presne ťa vedie? Ježiš je Pravda: akým konkrétnym veciam ťa učí? Ježiš je život: ako jeho život mení tvoj život?
Činná odozva
Predstav si, že máš tento týždeň službu ako diakon, „plným viery a Ducha Svätého!“ a más slúžiť svojej komunite a to férovo a s postojom vnútornej integrity (vnútorná celistvosť, jednota, nerozbitosť). Buď prítomný iným v ich potrebách bez ohľadu na spoločenské rozdiely medzi nimi. Bojuj proti predsudkov slovom i skutkom.
Pripravil: MB@svd
