11. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Zberať žatvu
Pred prvým čítaním (Ex 19, 2-6):
Pre veriacich ľudí je bežné hovoriť o spáse. No, čo to v skutočnosti ale znamená byť spasený? Židia to vedeli. Keď hovorili: „Náš Boh je Boh, ktorý nám dáva spásu,“ mysleli tým špeciálne na udalosť Exodu, na ich vyvedenie z otroctva na slobodu. Boh zničil armádu ich nepriateľov v Červenom Mori, priviedol ich na Sinajskú púšť a živil ich chlebom z neba, a hasil im smäd vodami zo skaly. Toto boli prvky spásy.
Vedeli o sebe, že sú špeciálnym ľudom, ktorý si vyvolil Boh; že sú jeho vlastníctvom, drahým, svätým a vzácnym. Hoci vyšli z bezvýznamného miesta, boli povolaní stať sa „kráľovstvom kňazov“. No zdá sa, že presne takto koná Boh: pre veľké a sväté ciele si vždy vyberá iba pokorných.
Pred druhým čítaním (Rim 5, 6-11):
Jeden môj známy sa raz zúčastnil na bohoslužbe v baptistickom kostole. A spomína, ako bol veľmi prekvapený, keď nastal okamih ich tzv. prijímania a kazateľ začal pozývať prítomných k stolu týmito slovami: „Stôl je pripravený, ale iba pre hriešnikov. Tí, ktorí ste spravodliví môžete ísť všetci domov. Hriešnici, príďte, ste pozvaní!“
Aké to bolo prekvapenie pre moje katolícke ucho, hovorí, ktoré zvyklo počúvať, že ak mám byť „hodní prijímania“ musíme sa nachádzať v stave milosti. No nie je myšlienka, že by sme mohli vôbec byť hodní prijímania už sama o sebe bohorúhaním? Nikto z nás totiž nie je hodný daru Božského života, ktorý sa nám dáva ako pokrm. Ako ľudia sme všetci hriešnici a neustále potrebujeme Božie milosrdenstvo. Pavol dnes hovorí, že presne preto prišiel Ježiš, aby nás ako nepriateľov zmieril s Bohom. Prečo by bol mal Ježiš za nás zomrieť, ak by sme boli bývali stále Božími priateľmi?
Je pokorujúce byť pozvaný k stolu Pánovmu ako hriešnik. No povedzme si to úprimne: tí, ktoré sú spravodliví, tento pokrm naozaj nepotrebujú.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 9, 36-10, 8):
Chorí, nečistí, posadnutí, chudobní: nečudo, že Ježiš hľadel na zástup so súcitom. V tom zástupe nebol nikto iný, iba hriešnici a bezmocní, a to tak ďaleko ako len oko dovidelo.
Kto kedy povedal, že pastoračná služba je oslnivou prácou? Toto mi prišlo na um, keď som si spomenul na rozhovor s istým seminaristom, ktorý robil svoju pastoračnú prax. Po niekoľkých mesiacoch práce s ľuďmi seminarista hodil rukou a v znechutení hovorí: „Tu je tuším každý postihnutý…“ „Samozrejme“, smial som sa. „Čo si si myslel, že komu budeš slúžiť?“
Veru, Kráľovstvo Božie sa ohlasuje ovciam bez pastiera; najnižším z nízkych; ľuďom na ceste; ľuďom s krížnych ciest, ktorí sú pozvaní na hostinu, pretože veľkí zeme sú príliš zamestnaní svojou veľkosťou, aby prišli. Myslime s láskou na chudáka seminaristu. A myslime aj na tých, ktorí v týchto dňoch prichádzajú do Pánovej žatvy ako noví robotníci. Aby nezabudli, že Boh hľadí na každého z nás s takým istým súcitom, ako hľadel na dav, ktorý mal vtedy zhromaždený pred sebou.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Kedy si si vo svojom živote najviac uvedomoval, že si bol spasený (zachránený)? Spomínaš si na tú chvíľu, udalosť, okamih? Čo to presne bolo? Aký stav si práve vtedy prežíval?
- Napíš si zoznam tzv. „bezbožných“, ako týchto ľudí nazýva Pavol. Ako sa cítiš pri myšlienke, že Kristus zomrel práve za nich? Nachádza sa v tomto tvojom zozname i tvoje meno?
- Ježiš nás žiadam aby sme zadarmo dali to, čo bolo zadarmo dané nám. Čo to konkrétne je, čo si dostal zadarmo? Ako by si to (alebo aspoň časť toho) konkrétne mohol niekomu dať? Komu?
Činná odozva
Každý z nás je pozvaný pridať sa k dvanástim apoštolom a stať sa spolu s nimi robotníkom v žatve. Pouvažuj, ako konkrétne prispejú tvoje rozhodnutia, ktoré počas tohto týždňa urobíš, k privedeniu žatvy Božieho Kráľovstva k ešte väčšej zrelosti.
Pripravil: MB@svd
