16. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Okno do neba
Pred prvým čítaním (Múd 12, 13, 16-19):
Kedysi som počul, ako raz cirkevný právnik prednášal o morálke. Jeho základná otázka, okolo ktorej sa jeho prednáška točila bola táto: „Ako sa je možné vo svete, kde môžeme robiť takmer všetko rozhodnúť, čo by sme naozaj mali robiť? A ďalej: ako sa je možné vo svete, kde môžeme robiť všetko rozhodnúť, čo by sme robiť nikdy nemali?“ Tieto otázky sú naozaj dôležité pre ľudí, ktorí žijú v slobodnej spoločnosti, ako je napríklad i tá naša. Čím viac moci sa rozhodneme mať, tým spravodlivejší by sme mali byť. A čím spravodlivejší sa snažíme byť, tým viac milosrdenstva by sme mali konať.
Kniha Múdrosti nás učí presne tomuto. Boh je konečnou mocou, nad ktorou nikto, žiadna sila vo vesmíre nemá moc. A tento Boh, ktorý vlastní dokonalú moc, je zároveň i zdrojom spravodlivosti, avšak spravodlivosti, ktorá je zhovievavá. My, ktorí zakusujeme bezuzdnú moc sveta vieme, že táto moc nemusí byť vždy, a často veru ani nie je, spravodlivá alebo dokonca ani slušná. Tvárou-tvár tejto moci sveta moc Božia je potom pre nás zdrojom úžasu a veru i dôvodom k nádeji.
Pred druhým čítaním (Rim 8, 26-27):
Niektoré veci sa slovami vyjadriť nedajú. Dvaja mladí si napríklad svoju vzájomnú túžbu po sebe často vyjadria dlhým, na seba upriameným pohľadom. Alebo núdza sa najlepšie vyjadrí vystretou rukou. A láska sa zasa skôr spozná v skutkoch ako v slovách.
Keď sa modlíme, toto prenášame i do svojej modlitby. Máme túžbu napríklad celkom sa odovzdať Bohu, hoci ho nie sme schopní vidieť, a naša reč je často v porovnaní s tým, čo naozaj nosíme vo svojom srdci trápne úbohá. V takýchto chvíľach je nám k dispozícii Duch Svätý, ktorý sa stáva akoby poslom našich silných túžob, alebo novým jazykom, novými očami, rukami; novým srdcom, ktoré v sebe nesie silný oheň.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 13, 24-43):
Kráľovstvo. Ríša Božia. Nebo. Ak by si vyzval skupinu kresťanov, aby ho popísali, mal by si toľko popisov, koľko by si mal ľudí. Dokonca i samotný Ježiš nám ponúka viac ako jeden obraz Božieho kráľovstva, a pritom on je jediný medzi nami, ktorý nemusí tieto veci hádať (tipovať).
Ježiš nazýva Božie kráľovstvo žatvou i zboreniskom, t.j. časom, kedy nastane posledný súd. No predstavuje ho i ako nepatrné semeno, ktoré rozkvitá do podoby, akú by nikto nečakal. Potom pridáva i známy obraz ženy, ktorá miesi cesto na chlieb. Robia tieto tri obrazy tvoju predstavu Kráľovstva jasnejšou? Asi sotva. Ani jeho učeníci podľa všetkého neboli po týchto obrazoch múdrejší. Inak by ho neboli vyzvali: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli a pšenici!“ Je ale zaujímavé, že sa ho neopýtali na zmysel ďalších dvoch obrazov, o horčičnom zrnku a o kvase; možno mali strach, že by sa po tomto prvom vysvetlení mohli dozvedieť priveľa.
Ježiš svoj výklad skončí výstrahou: kto má uši nech počuje. Možno je to v ľudskej povahe, že každý z nás počujeme niečo iné. To je dôvod, prečo Ježiš vyberá také množstvo rôznych obrazov: aby aspoň jeden z nich mohol v nás zapustiť korene; jeden, ktorému budeme my konkrétne rozumieť najlepšie. Ktoré podobenstvo je pre teba najlepším oknom do neba?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Akú moc vlastníš ty vo svojom živote? Je tvoja moc spravodlivá? Je slušná, láskavá, zhovievavá? Čo by si mal urobiť, aby bola taká?
- Uvedomuješ si prítomnosť Ducha Svätého pri tvojej modlitbe? Ako zvykneš Ducha Svätého pozvať do svojej modlitby?
- Popíš svoj vlastný obraz (alebo podobenstvo) o Božom kráľovstve. Podobá sa niektorému z podobenstiev Ježišových?
Činná odozva
Pšenica má rásť spolu burinou, aspoň tak nám to hovorí Ježiš. Pouvažuj o burine vo svojom živote, ktorá je určená na spálenie. Čo to je? Aké veci z tvojho života sem spadajú? Koľko času chceš ešte obetovať tejto burine, ktorá je aj tak k ničomu a jedného dňa bude spálená?
Pripravil: MB@svd
