19. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Miesto kde prebýva Boh

Pred prvým čítaním (1 Kr 19, 9a. 11-13a):

Máme tu veľmi nezvyčajný príbeh o Božom zjavení sa (o tzv. teofánii). Bežné prejavy Boha (aspoň podľa nás) – ako víchor, zemetrasenie a oheň – sú tu ako pravé prejavy zjavenia sa Boha odmietnuté, a namiesto toho sú tu pokladané iba predchodcov toho skutočného zjavenia sa Boha.
A čo to bolo to skutočné zjavenie sa Boha? Šum jemného vánku. Jeden z prekladov tento termín prekladá ako: „zvuk jemného ticha“. Eliáš rozpoznáva toto ticho ako slovo pochádzajúce od Boha, a odpovedá naň náležitou pokorou.
Možno i my hľadáme prejavy Boha v dramatických udalostiach nášho života. No Božie odtlačky je možné vidieť najlepšie v najtichších momentoch nášho života, a v jeho najjednoduchších situáciách; a rozpoznávajú ich najlepšie ľudia, ktorí podobne ako prorok Eliáš dokážu uznať hodnotu zvuku ticha.

Pred druhým čítaním (Rim 9, 1-15):

Pavol dnes lamentuje nad zátvrdlivosťou svojho ľudu, ktorý odmieta radostnú zvesť. Zoznam výhod, ktoré menuje je mu na nepochopenie: Izraeliti dostali „slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia“ a to ešte nespomína Mesiáša. Dostali všetko, hovorí, no toto všetko im je k ničomu. Rád by prijal hoci i vlastné zatratenie, len keby im to poslúžilo k spáse.
Pavol nepíše samozrejme Židom, ale Rimanom. Takže cieľom tejto jeho lamentácie nie je dobro Židov, ale pohanov. Záver týchto jeho slov je teda takýto: Hej vy, Rimania, vy možno nemáte patriarchov ani veľké dejiny prorokov, ktorí by vás viedli k Ježišovi. No máte mňa, Petra a Apolla. Nepremrhajte teda svoju šancu – nebuďte si príliš istí sami sebou, ako Židia.
Pre nás, čo sme sa tu dnes zišli, a čo máme k dispozícii toľko pomôcok k spáse, je toto varovaním. Máme všetko, no slúži nám to vôbec k niečomu?

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 14, 22-33):

Peter je často v našich hodnoteniach podceňovaný. No pozrime sa na vec pozornejšie. Zdá sa, že Peter vždy ide s kožou na trh namiesto ostatných. Tu ho máme i dnes, uprostred čiernej noci, v tej hroznej búrke, a tvárou tvár tomu, čo vyzerá ako Mátoha. Ako väčšina jeho spoludruhov, i on je vystrašený k smrti. No na rozdiel od nich, on má odvahu dať sa s príšerou do reči a keď ho vyzve aby mu uveril, má ten žalúdok, aby skočil do vody a vyskúšal si, či ten, s ktorým hovorí je alebo nie je Ježiš.
OK, zaváhal a začal sa topiť! No stále ešte má dosť viery, aby vykríkol tie správne slová: „Pane, zachráň ma!“ Vedel totiž veľmi dobre, odkiaľ môže očakávať pomoc. A Ježiš mu, iba jemu jedinému, povie: „Maloverný…“ Chudák. Ostatní boli v suchu!
No mali by sme si mienku o Petrovi napraviť. Aj keď ho často nazývame vetroplachom, predsa je jediným, ktorý koná a tak ide do rizika za všetkých. Mnohí z nás by sme konali ako ostatní apoštoli a nechali by sme Petra, aby konal za nás. A keď by zlyhal, mali by sme dobré ospravedlnenie. No nie je presne toto správanie Petrovo dôvodom, prečo Ježiš odovzdal kľúče od kráľovstva práve jemu? Myslím, že Ježiš cez tie jeho často unáhlené a nedotiahnuté skutky videl hlavne Petrovo oddané, stále pripravené srdce.


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Vymenuj tri čerstvé zjavenia sa Boha v tvojom živote. Čo ti Boh nimi chcel povedať?
  • Je možné, aby sme prijímali sviatosti a zachovávali predpisy cirkvi a predsa neboli spasení? Prečo si myslíš, že to je možné a prečo si myslíš, že to možné nie je?
  • Ježiš je dnes v udalosti na jazere predstavený v plnej, dokonalej, klasickej teofánii (bohzjavení). Je to ohromujúce. No je pre teba rovnako ohromujúci cez svoje jednoduché, tiché, nenápadné učenie?

Činná odozva

Snaha o rozpoznanie Boha v našom živote, alebo lepšie: miesta, kde v našom živote prebýva, kde sa nachádza je jedným zo spôsobov, ako by sme mohli rozpoznať svoje povolanie. Pouvažuj nad duchovným vedením, nad založením si duchovného denníka, alebo nad stretávaním sa s niekým, kto by ti pomohol rozpoznávať zjavenia sa Boha (teofánie) v tvojom živote.

Pripravil: MB@svd