Krista Kráľa (A) – komentáre k čítaniam

Pravda a ovciach a kozloch

Pred prvým čítaním (Ez 34,11-12,15-17):

To, že som ovcou na Božej pastvine je utešujúca myšlienka. Podľa Ezechiela, takáto ovca sa nemá čoho báť a má postarané o všetko, na čo si len pomyslí. No treba vedieť, že momentálne sme ovcami v stave rizika nachádzajúcimi sa na veľmi cudzom a nebezpečnom území. Problémom nie je divokosť samotnej krajiny, ale nespoľahlivosť našich pastierov.
Dokedy budeme čakať na našu vládu, aby nastolila spravodlivosť, alebo svoju zodpovednosť budeme odovzdávať svojim nadriadeným či knihám plným pravidiel, súdom či psychológom, najnovším diétam či najposednejším teóriám, dovtedy budeme rozohnávaní do miest, kde je tma a hmla. Pastieri budú prosperovať, kým väčšina z nás, oviec, bude živoriť.
Jediným pravým pastierom je Pán, ako nám to hovorí Písmo. A keď Pán zhromaždí svoje stádo, najhoršie miesto, kde sa práve vtedy môžeš nachádzať je blahobyt a bezproblémový život.

Pred druhým čítaním (1 Kor 15, 20-26,28):

Keď nastane plnosť času a koberec po jeho prechode zrolujú, udalosti budú mať jasný spád, hovorí Pavol. Najprv ožijú tí, ktorí zosnuli v Kristovi. Každá jedna mocnosť na zemi bude rozdrvená na kúsky. Potom bude všetko – včetne smrti – podriadené Kristovi. A na záver Kristus kapituluje pred Bohom a Boh bude všetko vo všetkom.
Toto je zrkadlový obraz príbehu stvorenia, ktorý je príbehom rozdelenia, odcudzenia a nadutosti. Vyvrcholením všetkého bude zjednotenie, zničenie rozdelenia, znovanastolenie stvorenia Stvoriteľom.
Nebude už viac bielych a čiernych, svetla a tmy, nebude Grékov a Židov, mužov a žien, otrokov a slobodných. Nič nebude už naveky záležitosťou života alebo smrti. To, do čoho musí vrásť každý jeden z nás, ktorí sme sa zrodili do separácie v momente odstrihnutia pupočnej šnúry pri našom narodení, je totálna jednota, v ktorej žije Trojica. Predstav si, že niet už nikoho, koho by si mohol nenávidieť alebo sa báť, nič, čo by si potreboval, a už nebude žiaden dôvod pre ničím sa skrývať. Toto je čosi, čo stojí za to, aby sme na tom pracovali.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 25,31-46):

Poznáš tie príbehy, ktoré začínajú slovami: sú dve skupiny ľudí… Žiaľ je to tak aj v kresťanstve. Áno, jestvujú ovce a capy. A to aj napriek tomu, že navonok môžeme vyzerať rovnako, predsa vo vnútri jeden z nás môže byť ovca a druhý cap. A ovca skončí na Božej pastvine a cap bude stáť pred tvrdou konfrontáciou. Desí ma myšlienka, že by sme mali byť rozdelení. Nebol by som šťastný, keby som ja naveky skončil na nejakom výbornom mieste a ty, naopak, niekde v trápení. A ak mám byť úprimný, nepáčilo by sa mi to ani naopak. Ako je možné zistiť, kde skončíme? Či budeme spolu,alebo rozdelení, na krásnom alebo na hroznom mieste?
Ježiš neodišiel bez toho, že by nám veci nevyjasnil. Ide o veci príliš dôležité na to, aby sa s nami mohol hrať. Preto nám dáva kritériá, presné otázky na záverečné skúšky. Zaskočení teda nebudeme. Otázky sú v skutočnosti jednoduché: súcit a spravodlivosť. Ak sme jeden voči druhému boli spravodliví a súcitní, dopadneme ako ovce. No ak sa preukáže, že sme boli bez spravodlivosti a súcitu, náš údel bude opačný.
Otázky sú teda jasné. Môžeme si ich začať nacvičovať. Skupinová práca sa odporúča.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Aká sila alebo autorita je tvojím pastierom? Akú zodpovednosť za svoj život jej zveruješ?
• To, že Boh bude „všetko vo všetkom“ je ti útechou alebo hrozbou? Čo v tomto zjednotení s ním získame a čo stratíme?
• Prečítaj si ešte raz Matúšov popis posledného súdu. Ak by bol dnes, ako by sme dopadli?

Činná odozva

Koniec liturgického roka je časom na zviazanie alebo rozviazanie šnúrok, záleží od toho, čo potrebujem. Dobrým miestom na zviazanie alebo rozviazanie je sviatosť pokánia. Pristúp k nej, a dostaň sa do formy.

Pripravil: MB@svd