4. nedeľa adventná (B) – komentáre k čítaniam

Tajomstvo sa stalo známym

Pred prvým čítaním (Iz  2 Sam 7,1-5,8-11,16):

 „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ Dávid to, samozrejme myslel dobre. Nemyslel si, že by požíval väčšiu úctu a viac prestíže, ako Božia svätá archa. A prorok Nátan bol spočiatku zajedno s kráľom Dávidom. No potom prišlo proroctvo.
Boh sa nerozhodol bývať v dome. Boh je spokojný, keď je pútnikom potulujúcim sa v stane, slobodným ísť vpredu, pred ľudom. Neskôr budeme v Jánovom evanjeliu počuť slová o Bohu, ako si „postavil svoj stan a prebýval medzi nami!“ Ten, kto vybuduje Dávidov dom je Boh. A tento dom bude ustanovený naveky.
Chcieť bezpečné miesto, kde by sme umiestnili Boha je súčasťou našej časnej, ľudskej potreby vlastniť a kontrolovať to, čo je bez hraníc. No nech sa akokoľvek snažíme vymedziť pre Boha miesto v našom živote, Boh z neho ujde a bude hľadať ďalej.

Pred druhým čítaním (Rim 16,25-27):

„Evanjelium zjavuje tajomstvo, od večnosti skryté.“ Dnešný úryvok z listu Rimanom je chválospevom na Boha, ktorý sa rozhodol ohlasovať evanjelium pohanom. Hovorí o tajomstve a zjavení, o terajšku i o večnosti. Iba Boh, ktorý je múdrosť je schopný všetky tieto veci držať pokope.
Stojíme na prahu oslavy veľkého tajomstva. Panenské narodenie, večnosť ktorá vstúpila do časnosti, Boh ktorý na seba vzal telo, toto všetko sa nachádza v udalosti tohto nenápadného dieťaťa. Tajomstvo skryté počas vekov, poznané iba z hlasu proroctiev, stáva sa hmatateľným a jasným. Alebo ešte lepšie: Tajomstvo k nám stáva sa totálne zraniteľným. Láska vstupuje nežnými krokmi medzi nás. Jedinou správnou odpoveďou na tento úžas je chvála a sláva.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 1,26-38):

„Bohu nič nie je nemožné!“ Mária ešte nevie, že ju ľudia počas nasledujúcich storočí budú nazývať Požehnaná Matka, Svätá Panna. V tejto chvíli je to však obyčajné bohabojné židovské dievča, v zapadlom meste, ďaleko od dôležitých ľudí, od miest, ktoré niečo znamenajú. Anjel ju zdraví, blahoslaví ju a zveruje jej veľké proroctvo. Pre každú ženu by na jej mieste bolo prirodzené prísť k záveru: bude mať dieťa.
Bude, no nie hocaké. Toto dieťa splní prísľub daný Dávidovmu domu a bude vládcom. Bude sa volať Ježiš, čo znamená „Boh spasí“, a bude synom Najvyššieho, čo znamená… Mária nemá potuchy, čo to znamená. Pýta sa, ako? Je to prirodzená otázka, no anjel jej dá nadprirodzenú odpoveď: o svätosti, ktorá zostúpi, o moci ktorá zatieni a o neplodnej starej žene, ktorá sa nakoniec stala matkou.
Mária sa už viac nepýta. Je Božou služobnicou, a  svoju účasť na jeho pláne prijíma. V tomto našom období, keď láska už prináša ovocie, ako dlho sa ešte budeme pýtať a obracať sa na Boha otázkami, kým sa konečne poddáme jeho plánu?


Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

  • Kde je miesto Boha v tvojom živote práve teraz? Kde všade by Boh mohol ísť, ak by si mu nekládol prekážky?
  • Zapadá modlitba vďaky do tvojho modlitebného života? Zlož si krátku modlitbu chvály, ktorú sa rozhodneš často používať?
  • Boh pre život každého človeka má svoje proroctvo. Čo myslíš, aké je to tvoje, ako by si to mohol zistiť? Ako ho zosobňuješ vo svojom živote?

Činná odozva

Poznáš nejaké miesto alebo človeka miesto, z ktorého už nečakáš, že by z neho mohol prísť nejaký život. Obetuj za to miesto (alebo osobu) nejaký skutok lásky alebo modlitbu.

Pripravil: MB@svd