Krst Pána (B) – komentáre k čítaniam

Duch a voda

Pred prvým čítaním (Iz 42, 1-4; 6-7):

Poznám zopár ľudí, ktorí sálajú zo seba pokoj; tak ako služobník v Izaiášovom proroctve. Neprichádzajú s veľkým hrmotom. Nedolomia čo je nalomené. Nehovoria zle o iných, a nezúčastňujú sa na klebetách, čím často klebetenie iných ukončia a tí sa možno zahanbia. S ľuďmi nejednajú stroho a s tým, čo sa im prihodí nie sú netrpezliví. Nerobia si žartíky, ktoré zraňujú. Sarkazmus a cynizmus im je cudzí. S každým zachádzajú rovnako slušne, či to je človek bohatý alebo chudobný, príjemný alebo hrubý. Neupadajú do predsudkov. Usilujú sa o spravodlivosť a odmietajú lichotenie.
Pre niektorých ľudí sú títo ľudia urážajúci, a to – čuduj sa svete – preto, lebo odmietajú urážať. Prisudzujú im temné motívy pýchy alebo presvedčenia o vlastnej spravodlivosti alebo ich pokladajú za skrytých pokrytcov. Tí z nás, ktorí sa bojíme vlastnej slabosti a vlastných hriechov budeme prví, ktorí uhasíme hasnúci knôtik, a zaútočíme na slabšieho človeka alebo skupinu. No človek, ktorý prichádza s pokojom vo svojom srdci bude dosť silný na to, aby jeho cieľom nebolo snoriť po hriechoch iných ľudí a týchto ľudí usvedčovať.

Petrova prítomnosť v Kornéliovom dome bola už sama osebe divom. Kornélius bol pohanským stotníkom, Peter k zákonu priľnutý Žid. Vstup do Kornéliovho domu urobil Petra podľa zákona nečistým.
Bola to vec, pre ktorú by sa Peter, keby závisela od neho samého nikdy nerozhodol. Urobil ju iba z Božej vôle. Len deň predtým mal videnie, v ktorom mu Boh povedal, aby prestal premýšľať v starých kategóriách: „Čo Boh urobil čistým, ty nenazývaj nečistým!“ A deň ešte predtým zasa Kornélius mal videnie anjela, ktorý ho vyzval, aby vyhľadal Petra. Obaja, aj Peter aj Kornélius, reagovali na slovo, ktoré dostali. A tak Peter ohlasoval evanjelium domácnosti Kornélia a všetci dostali dary Ducha Svätého.
Duch nás pobáda, aby sme šli ponad naše kategórie a stereotypy chápania. Milosť nás vedie na miesta, kde by sme sami nikdy nešli a do vzťahov, ktorým by sme sa naisto, ak by to záviselo iba od nás, vyhli. Ak budeme zachovávať iba zákony, budeme slušnými občanmi. No ak sa Duchom Svätým necháme viesť ponad zákon – nie mimo zákon, prosím! -, nebudeme sa stačiť čudovať.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 1, 7-11):

Ján nalial vodu, Boh zoslal svojho Ducha. Toto je spolupráca, ktorú nazývame termínom sviatosť. My vykonáme znak, Boh poskytne milosť.
Naša spolupráca na udalosti milosti v našom svete má vo všetkom tom, čo potom príde svoje nezastupiteľné miesto. Niekedy sedíme so založenými rukami a čakáme, že Boh začne konať. Zabúdame však na vzťah medzi milosťou a slobodnou vôľou. Boh čaká na naše pozvanie. To mu poskytuje iba naša iniciatíva.
Sviatosti sú pre nás katolíkov jazykom pozývania Boha. Podobne aj sväteniny, tie drobné prejavy zbožnosti či viery, alebo aj samotné modlitby, aj oni sú pozvaním Boha a prejavom našej túžby, aby Boh bol s nami a aby spolu s nami konal. Stavanie oltárikov, kaplniek alebo bazilík spôsobuje údiv alebo možno urážku u tých, ktorí nechápu ten vzťah medzi (naším) znakom a (Božou) reakciou. No nemali by sme zabudnúť, že všetky tie medailóniky, kríže, sochy vždy musia byť iba prejavom našej otvorenosti a pozvania Boha do nášho života.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

V krste sme boli všetci prijatí za synov a dcéry Božie. Pomôž niekomu nejakým konkrétnym spôsobom počas tohto týždňa zakúsiť, že ona je cenný a milovaný v Božích očiach.

Pripravil: MB@svd