4. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Prorok medzi vami

Pred prvým čítaním (Deut 18,15-20):

Proroci sú pôvabnou súčasťou Biblie; no som si istý, či by si si neželal mať takého proroka rovno vo svojom susedstve. Oh, len to nie! Proroci totiž narúšajú status quo. Niet s nimi švanda, keď sú členmi komisií, nechápu miestnych politikov, neočistia si topánky, keď vstupujú do luxusných miestností a nikdy nie sú zdvorilý. Jedným slovom, proroci robia problémy.
No predsa, z času na čas nie je zlé mať ich zopár – kdesi na okraji a kompletne pod kontrolou – nablízku. Do politikov začnú napríklad byť tak silne a tak otravne, že nemajú inú možnosť, ako sa správať zodpovedne. Alebo i nám prehovoria do duše práve vo chvíli, keď potrebujeme najviac. A ich prítomnosť padne dobre i vtedy, keď súhlasia s našimi názormi.
A keby sa stalo, že sa vychýlia z radu a stanú sa pre zabehaný systém naozaj nebezpečnými, nemaj strach. Niekto ich už odprace zo sveta, alebo niekto mocný ich uprace niekde, kde nebudú prekážať. Proroci nemajú ani dlhú kariéru, ani poistku. No majú moc proroctva a hlavne majú Boží večný prísľub.

Niektorí tradiční veriaci sa potešia tomuto čítaniu. Liberáli si zasa zapchajú uši. Zdá sa, ako keby Pavol kládol spiritualitu celibátu nad spiritualitu manželského života. Mohlo by sa z toho zdať, že svätosť je k dispozícii iba kňazom a rehoľníkom a že nie je pre tých, ktorí žijú v manželstve. A máme podozrenie, že toto všetko má do činenia so sexom, alebo s nesexom. Cesty tela a cesty ducha sú jednoducho nezlučiteľné!
No nie je to tak. Keď Pavol vyzýva k rozhodnutiu sa pre slobodný stav, to čo ho viac zaujíma nie je sex, ale čas. Jemu samému slobodný stav poskytol viac času k službe Pánovi, než keby bol býval ženatý. Pavol tiež verí, že Ježiš sa vráti zakrátko, a tak začať teraz rodinu by bolo nerozumné. Pavol tu teda neohovorí v mene Božom, hovorí sám za seba. On jednoducho cíti, že k ceste, ku ktorej bol povolaný on, sa viac hodí celibát. No každý z nás iste pozná i veľa svätých mužov a žien, ktorí naplno slúžia Pánovi v iných prostrediach, napríklad v domácnosti, či na trhovisku.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk1,21-28):

Zvlášť v mestách nie je zriedkavosťou, že psychicky chorí ľudia radi vyhľadávajú kostoly. Poznal som ženu, ktorú bolo v našom meste možné nájsť vždy kostole. Sedela v prvej rade, rozprávala sa sama so sebou, a pri modlitbe sa knísala. Niektorí máme z týchto ľudí zábavu, iných z nás rozčuľujú.
Poznal som človeka, ktorý odriekal všetky modlitby spolu s kňazom. Najprv, zo začiatku omše hovoril pošepky. Vyrušovalo to síce, ale nie až tak. No postupne pridával na sile hlasu. Keď už bolo premenenie, bol už hlučnejší ako kňaz. Všetkých v kostole to hnevalo. Každý z nás mu túžil čosi povedať, no nikto sa neodvážil. Ľudia na neho zazerali, ale nepomohlo to.
A vtedy sa stalo čosi výnimočné. Pri znaku pokoja k nemu pristúpila zozadu jedna žena a podala mu ruku. Potom prišla ďalšia, po nej zasa iná, až k nemu prišli takmer všetci naokolo, aby mu dali ruku na znak pokoja. Muž sa rozplakal. Potom pribehlo dieťa a postavilo sa vedľa neho. Omša pokračovala. Muž však nepovedal už ani slovo. Hľa, ako uzdravuje láska a pozornosť.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Nájdi si počas tohto týždňa príležitosť byť pre niekoho prorokom. Prines pokoj kde je rozdelenie, prehovor proti (už zabehnutej) nespravodlivosti, ponúkni láskavosť kde sa najmenej očakáva.

Pripravil: MB@svd