5. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Nie neznámy démonom

Pred prvým čítaním (Job 7,1-4,4-7):

Snáď takmer každý, kto si kedy položil otázku: „Prečo človek trpí?“ strávil nejaký čas skúmaním knihy Jóbovej. No aj keď táto kniha ponúka veľa odpovedí, paradoxom je, že nám neponúka odpoveď na otázku, ktorú si väčšina z nás kladie, totiž na otázku o zmysle ľudského utrpenia. Je jasné, že v Jóbovom utrpení sa nenachádza ani zmysel ani spravodlivosť. Je hrozne zasiahnutý materiálnymi stratami, osobným trápením a telesným utrpením. Jeho bolesť je umocnená nepochopením zo strany jeho manželky a názorom jeho zbožných priateľov, že všetko to jeho utrpenie je výsledkom toho, „čoho sa dopustil, alebo čo zanedbal vykonať.“
Jób vie, že toto je nezmysel. Je naštvatý, želá si zomrieť. Nakričí na svojich priateľov; a Boha žiada o odpoveď na svoje utrpenie. Správa sa, ako sa správame my, keď je naše utrpenie už neznesiteľné. A svoju odpoveď dostane. Hlas z veterného víru rozpráva výrečným jazykom o tom, prečo Jóbove otázky nie sú namieste a prečo sú znakom nepoznania vecí. Je to presne tá istá odpoveď, ktorú dáme dieťaťu, ktoré sa bojí tmy: Neboj sa! Dôveruj mi! Niet dôvodu sa báť!
A hneď na to Boh pozdvihne kliatbu Jóbovej temnoty a jeho svet je obnovený. Jób nie je prorok, ani guru, ani Mesiáš. Je pútnikom, ako my; náš pravý zástupca v Písme, ktorý sa odvažuje pýtať sa na to, čo si my držíme uzavreté vo svojich srdciach. A jeho skúmanie je odobrené tým, že sa dostalo do Biblie ako inšpirovaný text.

Pavol je posadnutý posolstvom evanjelia; výraz, ktorý používa, ako keby vyjadroval neznesiteľný vnútorný tlak robiť to, čo má robiť. Kedysi bol horlivým farizejom a teraz, keď je apoštolom Kristovým, jeho vnútorný oheň nie je o nič menší. Pre Krista sa stal i akoby chameleónom: pre každého sa stáva každým, aby aspoň niektorých získal. Ako Žid i rímsky občan využije každú zo svojich kariet, aby pre svoje evanjelium získal poslucháčstvo.
Pavol bol prvým veriacim v myšlienku, že médium je posolstvo. Preto urobil všetko preto, aby on ako médium, svojím životom sa nestal prekážkou ľuďom na ich ceste k evanjeliu.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk1,29-39):

Predstav si život Ježišov tak, ako ho vidí evanjelista Marek: s Bohom ako otcom a s démonmi, ktorí k nemu rozprávajú. Nečudo, že Ježiš trávil dlhé hodiny na modlitbe. Aj dnes vstáva zavčas rána a ide na opustené miesto, ktoré prekypuje prítomnosťou duchov, dobrých i zlých. Nechápajúci priatelia ho ťahajú dolu, lebo „všetci ho hľadajú“. Ježiš si musel pomyslieť: „Myslíte všetci ostatní?“ Pre neho nejestvuje slovo byť sám. Jestvujú len veci: tie viditeľné a tie neviditeľné.
Keď ho priatelia nájdu, odmietne ich pozvanie ísť naspäť kde bol, aby sa – po jednom dni činnosti – stal celebritou. „Poďme ďalej,“ hovorí, „aby som konal, čo mám konať.“ A ide zo synagógy do synagógy, kážuc a vyháňajúc zlých duchov. Angažuje sa v dvojitej bitke: rozbíja moc pekla a ľuďom otvára oči, aby ako on, boli schopní vidieť širšie súvislosti.
Markovo evanjelium sa zameriava na zjavovanie Ježišovej osoby, a preto my nepočujeme o tom, čo presne Ježiš kázal a učil vo všetkých tých mestečkách. Dôležité je nie to, čo hovorí, ale kým je, ako to bolo zjavené na počiatku pri jeho krste. No tušia aspoň jeho najbližší učeníci, kým naozaj Ježiš je?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Pravdepodobne nie si typ človeka, ktorý by sa postavil na rok ulice a rozprával o Ježišovi. No i napriek tomu vyber si zo svojho života miesto, situáciu, vzťah… kde si ochotný skúmať túto stránku svojho volania k viere.

Pripravil: MB@svd