3. nedeľa pôstna (B) – komentáre k čítaniam

Žiaden iný boh

Pred prvým čítaním (Ex 20,1-7):

Uvažuj, ako asi vyzerá výroba takého idola. Najprv si musíš vybrať materiál – drevo alebo hlinu, kameň či kov. Potom musíš nájsť vhodný nástroj, aby si mohol vytvoriť jeho črty: ostré alebo tupé. Musíš sa ďalej rozhodnúť, ako by ten tvoj boh mal vyzerať: zúrivý alebo milý, vznešený alebo jednoduchý, všetko pozorujúci alebo ľahostajný. Áno, svojho idola si musíš tvoriť starostlivo. Veď predsa bude tým, čomu budeš nadlho slúžiť.
Prvé prikázanie zakazuje vytváranie si bôžikov. Avšak je to zároveň prikázanie, ktoré sa naučíme porušovať ako prvé. Vždy, keď sme svoje srdce zamerali na niečo, čo nemá nič spoločného s Božím kráľovstvom, sme sa vlastne rozhodli pre materiál pre nášho falošného boha. Modelujeme si ho svojimi nespravodlivosťami, nedostatkom lásky, svojou chamtivosťou. Bez ohľadu na to, aké črty tomuto bohu dáme, jeho tvár sa bude neomylne vymodelovaná podľa nášho obrazu.
Ak poslúchneme prvé prikázanie, ostatné budú automaticky nasledovať. Ak ho neposlúchneme, potom nebude pre nás problém úplne odignorovať všetky ostatné.

Pred druhým čítaním (1 Kor 1,22-25):

Boh židovského Písma zakázal zhotovovať si obrazy Boha. Evanjeliá nám poskytujú jediný obraz, ktorý potrebujeme: tvár Ježišovu. Tento obraz, vymodelovaný z tela a krvi ako sú tie naše, sa narodil do slabosti a bol schopný trpieť a zomrieť. Je to čudný Boh. Nikto, keby si sadol a dal sa do modelovania božieho obrazu, by sám nič takéhoto nezhotovil. Nikto by určite spontánne nevytvoril ukrižovaného.
Tento obraz Boha bol kameňom úrazu pre náboženské spoločenstvo vtedajšej doby, ktoré hľadalo zjavenie Boha v ohromujúcej moci, v pravici vystretej do výšky, ponad všetko. Pohanský svet, ktorý obdivoval ľudské úspechy, sa vysmieval zo zdanlivého krachu Krista na kríži. Keď sa prvotná cirkev rozhodla kázať Krista ukrižovaného, pridŕžala sa podoby Boha, ktorú boli schopní spoznať iba niektorí. A kríž je aj dnes – napriek nepochopeniu mnohých – stále obrazom Boha, ktorý priťahuje milióny k poklone a chvále.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 2,13-25):

Príbeh o rozčúlenom Kristovi vo mne vždy vyvoláva dve rozličné reakcie. Tá prvá – „Kto je tentoJežiš?“ -, pochádza z tej časti mňa samého, ktorá si zvykla na milého chlapíka, ktorý by nikdy neublížil ani muche; o akom sme sa učili na hodinách náboženstva. Tento Ježiš, bol až tak dobrý, že ho zabili (čo je veľmi čudná náuka pre deti, keď to uvážiš!).
No Ježiš z dnešného evanjelia nezapadá ani trocha do tohto jemného rámca. Jasne sa rozzúri. Ničí vlastníctvo, bije ľudí i zvieratá. Keď ustarostení občania napadnú toto jeho správanie, dá im mystickú odpoveď. Kto je tento svalnatý Ježiš, tento svätý muž s bičom? Vo svetle zjavenia takéhoto Ježiša  nám dokonca i jeho blahoslavenstvá znejú trocha svalnatejšie.
Moja druhá reakcia na tento príbeh pochádza z môjho brucha. Myslím, že v skutočnosti naplno nedôverujem tomu neškodnému Ježišovi s bledými lícami: ktorý je Pánom no v skutočnosti je bezmocnou obeťou hier vtedajších mocných. Takýto Ježiš predsa nemohol zápasiť na púšti s diablom a vyjsť z toho ako víťaz. Ani nemohol niesť kríž s takou veľkou silou a rozhodnosťou. Ježiš dnešného evanjelia však mohol. Iba takýto Ježiš mohol byť vhodným adeptom na ukrižovanie; lebo niekomu permanentne dvíhal tlak a stál mu za to, aby ho konečne odpravil.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Nájdi si kríž alebo obraz ukrižovaného, ktorý sa tu zvlášť páči, alebo si taký urob sám. Počas zvyšku tohto Pôstu si ho umiestni pred seba na viditeľné miesto, aby si mohol uvažovať o tom, čo ťa práve na tomto kríži najviac buduje.

Pripravil: MB@svd