2. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Poznaj príbeh taký, aký bol

Pred prvým čítaním (Sk 4,32-35):

Grécke slovo koinonia znamená puto zodpovednosti, ktoré majú za seba navzájom tí, ktorí uverili v evanjelium. Nie je to až tak zriedkavá myšlienka. Rehoľné spoločenstvá túžia po koinonii. Farnosti sa jej oddávajú. Aj rodiny, tieto najzákladnejšie bunky spoločnosti, sú na nej postavené. Koinonia by nemala byť až takým ohurujúcim ideálom, akým sa pre niektorých zdá byť.
Avšak ideál koinonie, o ktorom si dnes čítame zo Skutkov apoštolov nás privádza do úžasu a máme dojem, že ide o utópiu. Vieme, že naše rodiny ho nevlastnia. Poznáme pokusy počas dejín vybudovať utopické spoločnosti a žiaden z nich nevyšiel. Každá jedna skupina oddaná sociálnej spravodlivosti má vo svojom vnútri svoju vlastnú nespravodlivosť.
No pozor. To, že naše komunity, farnosti, rodiny nie sú idylickými miestami ešte neznamená, že ideál opustíme. Ani by sme ho nemali schmatnúť do svojich rúk a cynicky vyhlásiť „Takto svet nefunguje!“ Tak funguje kráľovstvo Božie! Čím viac sa priblížime duchu Skutkov, tým užšie sa dostaneme aj k Božiemu kráľovstvu.

Pred druhým čítaním (1 Jn 5,1-6):

Podľa apoštola Jána, svet získava ten, kto pozná pravdu evanjelia. Ján píše svoje listy na konci prvého storočia a zaoberá sa v nich tými istými bludmi, ktoré mátajú cirkev až do dnešných čias. Jedným z nich je, že Ježiš nebol Mesiášom ani Božím Synom. Iným bol presný opak: že Ježiš bol istotne Bohom, ale sotva bol jedným z nás.
Ján volá troch svedkov, aby dosvedčili pravdu o Ježišovi Kristovi: vodu, krv a Ducha. Voda Kristovho krstu iniciovala Boží hlas: „Toto je môj milovaný Syn!“. Krv, ktorú Kristus vylial na kríži, bola ľudská krv a bola to krv tak bolestne a tak draho vyliata, ako by bola krv kohokoľvek z nás. Duch, ktorý je činný v spoločenstve nás zasa ubezpečuje, že Ježišov život zostáva (obľúbené Jánovo slovo) a žije v nás a to až do konca vekov.
Títo traja svedkovia zostávajú stále v Cirkvi. Náš krst, Eucharistia a Duch, živí v spoločenstve, stále svedčia o tom, že svet potrebuje pravdu o Ježišovi Kristovi.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20, 19-31):

Keď Lukáš popisuje Turíčny príbeh v Skutkoch, Ježiš je už u Otca. Pointou jeho príbehu je, ako Cirkev začala svoju mocnú službu kázania a svedectva. Pri zostúpení Ducha Svätého apoštoli vychádzajú do ulíc, aby tam ohlasovali evanjelium. V ten deň je pokrstených 3000 mužov.
No Jánovými poslucháčstvom je Cirkev, ktorá je prenasledovaná, a ktorá žije v skrytosti. Tiché prijatie Ducha Svätého za zatvorenými dverami odráža čosi z tejto situácie, presne tak, ako Lukášovo rozprávanie bolo naopak zamerané na to, aby inšpirovalo ľudí k aktivite.
Jánovo rozprávanie sa končí dušovaním sa Tomáša, ktorý tam vtedy nebol prítomný. Pre toho, kto sám veci nevidel je viera ťažšia. Keď Tomáša nazývame pochybovačom, nemali by sme zabudnúť, že on zastupuje každého z nás, „ktorí sme nevideli“ a snažíme sa „uveriť“. Iba vierou však môže každý jeden z nás reagovať tak, ako Tomáš: „Pán môj a Boh môj!“

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Zorganizuj stretnutie svojho základného spoločenstva: rodiny, prípadne rehoľnej komunity… Urobte si zoznam vecí, ktoré ako spoločenstvo dobre navzájom prijímate alebo praktizujete. No napíšte si i zoznam takých vecí, na ktorých potrebujete trocha viac popracovať. Pozvi každého účastníka, aby si vybral(a) vec, či spôsob, ktorým by mohol(a) on (ona) osobne prispieť k väčšej harmónii medzi vami.

Pripravil: MB@svd