4. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Život daný slobodne

Pred prvým čítaním (Sk 4,8-12):

Obraz odhodeného uholného kameňa, s ktorým sa stretáme v dnešnom prvom čítaní,  bol populárnym príslovím. Aj keď sa po prvý raz objavuje v Žalme 118, ktorý oslavuje víťazstvo Izraela vo vojne, raní kresťania si ho osvojili ako metaforu pre ukrižovanie. Ježiš, odmietnutý vlastným ľudom, sa nakoniec ukázal ako Spasiteľ sveta.
Vec si v konečnom dôsledku vážime nie pre to, akú má hodnotu sama v sebe, ale pre to, ako zapadá do celku. Poprava má negatívnu hodnotu a ukrižovanie to je hanebná, bolestná smrť, ktorá si nezaslúži ani chválu, ani oslavu. Ježiš, popravený ako zločinec, ktorý sa previnil proti štátu a chrámu, považovaný za rúhača a priateľa diabla, bol odvrhnutý ako niekto, kto nemá hodnotu, a ktorého život stojí ako prekážka v ceste, ako to takmer povedal Kajfáš.
Iróniou však je, že Ježiš nie je prekážkou v ceste, on je v skutočnosti Cesta sama, nie je rúhačom, ale je samou Pravdou, nie je mŕtvy, ale je samotným Životom pre všetkých, ktorí počúvajú evanjelium. Keď Peter toto všetko vysvetľuje členom veľrady asi nás neprekvapí, že ich uši nebudú príliš otvorené na to, aby toto počúvali. Nakoniec jeho, Jána a žobráka prepustia z väzenia, ale to nie preto, že by boli uverili, ale preto, lebo sa boja davov. Uholný kameň, ako to raz spozoroval Pavol, zostane navždy kameňom, na ktorom sa budeme potkýnať.

Pred druhým čítaním (1 Jn 3,1-2):

Apoštol Ján používa slovo „svet“ v technickom zmysle slova. Svet je všetko to, čo je v protiklade k evanjeliu. Deti svetla, kresťania, sa oddelili od tmy, ktorou je svet. Toto oddelenie viedlo k veľkej obeti a mohlo sa skončiť stratou života samotného. No, samozrejme, iba života vo svete, ktorý sa pominie.
Kto vie však, ako slová Jánove znejú nám ľuďom, žijúcim o 20 storočí neskôr. Väčšina z nás žije v harmónii so svetom. Považujeme sa za dobrých občanov, stotožnili sme sa s hodnotami ľudskosti a sme ich presadzovateľmi, a vôbec si nemyslíme, že by sme sa mali pustiť do nejakého duchovného boja. Dávna vojna sa skončila a my dnes môžeme spokojne spávať.
No takéto zmýšľanie by bolo chybou. Stále jestvuje svet nepriateľstva voči evanjeliu a jeho zákonu lásky, spravodlivosti a pokoja. Vojna sa vôbec ešte neskončila a my by sme sa nemali stať čudnými spojencami opatrníckych hodnôt, ktoré zatvrdzujú naše srdcia napríklad voči chudobnému, ktorý zvoní pri našich dverách.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 10,11-18):

Farizeji, ktorým sú Ježišove slová určené, sa v obraze nádenníka, ktorý opúšťa ovcu akonáhle sa priblíži nebezpečenstvo hneď spoznajú. Nie je to lichôtka a presne to je jeden z dôvodov, prečo sa ho snažia zabiť. No Ježiš ich varuje, tu, i na iných miestach, že Jeho smrť sa udeje podľa jeho predstáv, v danú hodinu a podľa plánov jeho Otca. Ich rola v tejto veci je úplne okrajová.
Aj keď obraz dobrého pastiera je krásnym obrazom pre našu pastoračnú službu, Ježiš ním upriamuje svoj pohľad do diaľky, poza horizont a na kríž. Je možné Ježiša namaľovať ako Dobrého pastiera, ktorý na svojich ramenách nesie ovečku a má na perách úsmev. No Jánov portrét Ježiša je o niečom inom: je o stretaní sa s vlkmi a o tom, ako ho títo vlci v konečnom dôsledku roztrhajú na kusy. No Ježiš bude cez toto všetko oslávený, lebo to urobí kvôli tým, ktorí mu patria.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Pozri sa zbližša na kameň, ktorý je uholným kameňom tvojho súčasného života. Je oporou alebo stojí v rozpore s posolstvom viery? Skúmaj počas niekoľkých, ako tento tvoj uholný kameň funguje a skús rozpoznať, akú ma pre teba ako pre kresťana hodnotu v tvojom každodennom živote.

Pripravil: MB@svd