5. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Čistenie plodonosných ratolestí

Pred prvým čítaním (Sk 9,26-31):

Židovská komunita v Damašku, ktorá považovala rozrastajúce sa spoločenstvo Kristových nasledovníkov za hrozbu, očakávala Šaula, že príde a – na základe poverenia z Jeruzalema – znova obnoví autoritu chrámu. Predstav si však ich prekvapenie, keď sa v meste objaví úplne slepý a vedený mužmi, ktorí prišli z Jeruzalema spolu s ním. A potom ho navštívi kresťan menom Ananiáš, prinavráti mu zrak a pokrstí ho. Šaul, kedysi nádej ortodoxných židov, teraz káže Krista v synagógach Damašku!
Niet divu, že sa ho snažili zabiť ako zradcu, no on ušiel ku kresťanom v Jeruzaleme. Boli však títo šťastní, že ho vidia? Máš ich vidieť. Neverili ani jemu, ani správam o jeho údajnom obrátení. Ak by Šaul nebol mal šťastie, že sa stretne s Barnabášom, ktorý mu uveril, jeho šance by boli mizerné na oboch stranách: aj u židov aj u kresťanov.
Konverzia nie je jednoducho o tom, že presunieme svoju lojalitu z jedných na druhých. Každý človek, ktorý v živote robil už vážne rozhodnutia vie svoje. Ty sa môžeš zmeniť dramaticky, no ľudia v tvojom okolí sa ti nemusia prispôsobiť, alebo tvoje rozhodnutie prijať. Priatelia alebo blízki príbuzní budú často tými poslednými, ktorí ti dajú povolenie k zmene. Presvedčenie, že si vyberáš život, by ti však malo byť oporou natrvalo.

Pred druhým čítaním (1 Jn 3,18-24):

V Jánovi nachádzame nepretržitý poukaz na jalovosť svedectva samotných slov. Nemôžeme „iba rozprávať o tom“, musíme sa stať slovom, ktoré vyslovujeme. Boh je láska a my musíme milovať, a to je koreň i srdce nášho svedectva. Dokonca aj viera v meno Ježiša Krista musí byť bezprostredne spárená so vzájomnou láskou medzi nami. Ak je pravda, že sme ospravedlnení iba púhou vierou, potom naša viera musí byť vyjadrená „ skutkom a pravdou“.
Možno niekto by povedal, že toto je predsa úplne jasné. Jasné? Ono je to ako tá známa detská hra, pri ktorej sa deti snažia zatváriť sa tak, ako ich vyzvú. Aj malé dieťa vie, že šťastný človek má tvár rozžiarenú a že smutný uslzenú. Veriaci kresťan by mal byť jasne spoznateľný. Naša zbožnosť, ktorú cirkev definuje ako správny vzťah človeka s Bohom, samého so sebou a s inými, by mala byť jasne spoznateľná počas celého nášho života.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 15,1-8):

Snažil si sa niekedy vyčistiť svoj život od mŕtveho balastu? Naše životy sú plné haraburdia, udalostí, ľudí, ktorí nám vôbec neprospievajú k žiadnemu dobru ako učeníkom Ježišovým. Počas poslednej večere Ježiš hovorí, že Boh orezáva všetky suché výhonky a tie živé zasa čistí, aby boli ešte plodnejšie. Aby sme sa mohli pokladať za schopných prinášať ovocie, je veľa toho, čo by sme mohli začať robiť, alebo snáď prestať robiť.
Počas mnohých rokov, hovorí istý autor, som robil veľa vecí. Mnoho z nich bolo dobrých; aspoň sa mi tak zdalo. Jedného dňa však prišla príležitosť vykonať naozaj veľkú vec – no cena bola vysoká. Musel som orezať svoje doterajšie záväzky až o 80% a rozhodnúť sa, čo je pre mňa skutočne dôležité. Aby som sa stal skutočne človekom ovocia, musel som byť seriózne orezaný.
Proces orezávania môže byť veľmi bolestný, no život, ktorý nám prinesie je životom, ktorý nám prisľúbil Boh. Plodné i neplodné výhonky musia byť z času na čas orezávané. Jar je na takúto prácu snáď tým najlepším ročným obdobím.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Označ vo svojom živote jednu ratolesť, ktorú odrežeš a jednu, ktorú vyčistíš. Zbav sa svojho starého „ja“ a uvoľni cestu tomu novému.

Pripravil: MB@svd