6. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Prikázanie lásky

Pred prvým čítaním (Sk 10,25-26,34-35,44-48):

Prvými nasledovníkmi Kristovými boli židia. Bola to komunita veľmi uzavretá a podozrievavá – konečne mali na to aj historické dôvody. Títo ľudia si ťažko vedeli predstaviť, že by sa Boh mohol zaujímať i o nežidov. Tí, ktorí prijali Ježišovo posolstvo, boli presvedčení, že to, čo povedal a vykonal bolo len pre nich. Pohanský svet nemá s nimi podiel na ničom.
Niektorí boli síce ochotní pripustiť, že Ježiš by mohol byť zaujímavým aj pre nežidov. No ak títo ľudia sa rozhodli pre Krista, museli sa stať najprv židmi, t.j. dať sa obrezať, zachovávať zákon a všetko ostatné, čo so židovstvom súviselo. Pavol takmer celý svoj život bojoval proti tejto mentalite, tvrdiac, že nežidia nemajú žiadnu povinnosť stať sa židmi.
Dnes na tieto napätia pozeráme ako na dávne udalosti. Židia a kresťania sa oddelili, a každý si šiel svojou teologickou cestou. My katolíci po 2. vatikánskom koncile sme niečo podobné urobili s problémom, ktorý sa vyskytol neskôr: prehlásili sme, že aj protestanti môžu mať účasť na spáse. No aj napriek ekumenickému dialógu, ktorý koncil otvoril, stále ešte existuje to „my“ a „oni“. Stále sú tu skupiny, ktorým sa je, z pochopiteľných dôvodov, lepšie vyhnúť. A trváme na tom, že aj Boh tak robí. No ak sa na to pozrieme historicky, takáto politika sa nám vždy vypomstila.

Pred druhým čítaním (1 Jn 4,7-10):

V čítaní, ktoré nasleduje, máme tú najlepšiu odpoveď na otázku, prečo by sme sa nemali vyhýbať žiadnej skupine ľudí, ako sme si to povedali v predchádzajúcom komentári. Rozhodnutie milovať nie je naším rozhodnutím; je to rozhodnutie Boha. Boh nás nemiluje preto, lebo sme OK; naopak, sme OK preto, lebo Boh nás miluje. Láska ľudí mení. Všetko, čo je z lásky, pochádza od Boha a láska, ktorá by nebola od Boha nejestvuje. A tak, „každý, kto miluje, pochádza od Boha a pozná Boha“, aj napriek tomu, že nepatrí do našej skupiny.
Ježiš nestrácal čas tým, že by bol zhromažďoval ľudí, ktorí už plnili Božiu vôľu. Naopak, veľa času venoval práve tým, na druhej strane: zákonníkom, saducejom a farizejom, a týmto, ba často i proti týmto, kázal. Vedel, že ak by sa mu podarilo obrátiť čo len jedného z nich, bolo by to veľkým víťazstvom, pretože škoda, ktorú títo učitelia páchali na ľuďoch bola obrovská. Bolo by zaujímavé vidieť, proti komu by svoju kampaň viedol Ježiš dnes. Určite by nás veľmi prekvapilo, keby to nebol nikto z tých, proti ktorým vedieme dnes kampaň my.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 15,9-17):

Ježiš ponúka svojim učeníkom svoju lásku, radosť a priateľstvo – všetko toto – iba pár hodín pred svojou smrťou. Hĺbka jeho lásky voči nim bude zjavená čoskoro na kríži. Intenzitu jeho radosti pocítia, keď ho potom znova uvidia a keď na nich vydýchne svojho Ducha. Zmysel jeho priateľstva spoznajú počas nasledujúcich rokov, a v spoločenstve Ducha, ktorý s nimi zostane až do konca vekov.
Prví učeníci vedeli, že nie oni si vyvolili Ježiša. Ježiš povolal ich. Je pravda, že oni prišli dobrovoľne, no aj napriek tomu ich rozhodnutie bolo založené na jeho iniciatíve. Ak by Ježiš nebol každého jedného z nich osobne povolal, väčšina z nich dodnes chytá ryby.
Volanie nasledovať Ježiša pochádza od neho samého, z jeho neodolateľného života, z jeho oddanej smrti, z jeho zhromažďovania nás vo svojom kráľovstve. Každý jeden z nás bol osobne vybratý a povolaný, aby sa stal jeho učeníkom. Či pôjdeme za ním a budeme prinášať ovocie, to už však závisí od nás.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Vymaž počas tohto týždňa čiaru, ktorá delí „nás“ a „ich“. Prehovor verejne v „ich“ prospech, daruj „im“ dar, bráň „ich“ v rozhovoroch, pomodli sa za „nich“ a „ich“ potreby. A hlavne, začni ich volať „naši“.

Pripravil: MB@svd