7. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Aby všetci boli jedno

Pred prvým čítaním (Sk 1,15-17,20-26):

Apoštoli vypĺňajú medzeru, ktorú vznikla po Judášovi. Splnilo sa to, čo predpovedal Dávid: „Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.“  Priateľ Judáš zradil, svoju zradu nezvládol, zobral si život a na jeho miesto bolo treba vyvoliť iného.
Ako ale apoštoli prišli na Mateja a Barsabáša, ktorých postavili ako kandidátov? Skutky hovoria, že boli vybratí spomedzi tých, „čo boli s nimi po celý čas, keď medzi nimi žil Pán Ježiš…“ Wau! Toto nás vedie k zaujímavej otázke: ak títo dvaja boli celý čas s Ježišom a my o nich v Písme pred ich kandidátkou nepočujeme ani len slovo, koľko ešte ďalších nepoznaných nasledovníkov Ježiš mal?

Pred druhým čítaním (1 Jn 4,11-16):

Jánove spisy sú ako listy zaľúbenca. Ak si nikdy nebol zaľúbený, a ak si nikdy nepísal ľúbostné listy, potom ti Jánove spisy budú znieť ako táranie. Ján opakuje stále dookola jedno a to isté a pritom by sa to všetko dalo zredukovať na jednu vetu: Boh je láska a my by sme mali byť to isté.
Ak si už niekedy vo svojom živote mal zážitok hlbokej Božej lásky, ktorá ťa inšpirovala k láske, ktorá prekračovala všetky hranice, potom čítanie Jánových textov – a nielen toho dnešného – bude pre teba pôžitkom z poznaného. Ak si ale také niečo ešte nezažil, potom ti čítanie Jána bude tajomstvom. Zamilovať sa do Boha? Žiť v Božej láske a dovoliť Božej láske, aby žila v nás, napríklad tak ako žijú v sebe manželia, ktorí sa hlboko milujú? Každý, kto zablúdil takto blízko do tajomstva vie, čo bude ďalším nevyhnutným krokom. Pravá láska sa nedá obmedziť, uväzniť, zredukovať len na jednu osobu. Skutočná láska zaplavuje celý svet.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 17,11-19):

Nasleduje veľkolepá modlitba za jednotu, ktorú sa Ježiš modlí počas poslednej večere so svojimi priateľmi. Veľmi dúfa, že my, ako cirkev budeme zjednotení, tak ako je on zjednotený so svojím Otcom. Slovo „katolík“ znamená mať jedného ducha, nech sme kdekoľvek na svete. Takéto svedectvo však nie je ľahké. Jednota nie je prirodzená vlastnosť. Prirodzene sme ťahaní k nejednote, rozkolu, konfliktu, k zvade.
Ježiš tu znova hovorí o svete. Je to Jánov termín, ktorý vyjadruje všetko to, čo je v rozpore s evanjeliom. Modlí sa za svojich učeníkov, aby sa nepoddali Zlému, duchu temna, ktorý ich ťahá do sebeckej bezohľadnosti voči príkazu lásky a ich zodpovednosti pred Bohom a sebou navzájom. Sme volaní byť deťmi svetla a nového dňa.
Zaujímavou vecou na tejto modlitbe za jednotu je to, že Ježiš sa nemodlí, aby jeho učeníci boli vzatí zo sveta, ale aby boli vo svojom kontakte so svetom zachovaní v prvotnej horlivosti. Ježiš vie, že tým najpravejším miestom pre jeho učeníkov je práve svet, a oni majú ísť do neho a vydávať v ňom svedectvo o pravde a láske, tak ako to robil on. Ľudia vo svete, ktorí sú chytení v tmách zla, potrebujú niekoho, kto by im ukázal svetlo. Jeho učeníci túto úlohu splnili, plníme ju i my?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

V istom zmysle „svet“ potrebuje tvoje svedectvo. Popremýšľaj o jednej veci, kde je potrebné dať jasnejšie najavo, na ktorej strane sa vlastne nachádzaš. Niekto možno po tvojom svedectve túži, alebo ho potrebuje.

Pripravil: MB@svd