Turíce (B) – komentáre k čítaniam

Strhol sa hukot z neba

Pred prvým čítaním (Sk 21,1-11):

Potrebujeme, aby sa Turíce odohrali znova. Turíce potrebujeme v každej rodine, v každom zhromaždení, všade tam, kde sa spolu schádzajú dvaja alebo viacerí. Turíce potrebujeme, aby nás vytiahli von do ulíc, aby sme tam rozprávali o veciach božích. Potrebujeme Ducha Svätého, rozhodnosť, oddanosť a zázrak znova roznietiť oheň v srdci cirkvi.
No na druhej strane, v skutočnosti nové Turíce nepotrebujeme. Duch Turíc je nám už k dispozícii v každej minúte. Sme chrámami Ducha Svätého, a Boží Duch prebýva v každom z nás ako večný ohnivý jazyk. Tento Duch stále duje v Cirkvi a nepretržite hľadá srdcia, ktoré by boli ochotné nechať sa premeniť za pomoci jeho milosti. No poväčšine, my svoje dvere zatvárame a jeho svetlo uhášame. Neželáme si byť zmenení.
Čo tak preto privítať vo svojom živote osobné Turíce? Čo tak dovoliť tomu svätému ohňu, aby dul skrz naše životy a odfúkol z nich všetky naviazanosti na naše staré spôsoby bytia a ohňu zapálenému v nás umožnil, aby skrze našu lásku zaniesol Krista do sveta okolo nás? Čo tak, nechať sa vytiahnuť do ulíc, na trhoviská, do farností, do domovov našich priateľov ako svedkov toho, že veríme tomu, čo vyznávame? Cirkev, tá skutočná cirkev Turíc, nepretržite čaká, aby sa mohla narodiť vo vnútri každého z nás.

Pred druhým čítaním (1 Kor 12, 3-7; 12-13):

Na spoločenstvo v Korinte robili zvlášť veľký dojem tí, ktorí hovorili jazykmi a preto urobili záver, že iba títo majú v sebe Ducha Svätého. No Pavol venuje dosť veľkú časť svojho listu tvrdeniu, že jestvujú aj iné dary, ktoré svedčia o prítomnosti Ducha v človeku, ktorý verí. Vysvetľuje, že niektorí sú volaní, aby boli apoštolmi a šli kázať evanjelium. Iní majú dar proroctva, ďalší sú schopní vyučovať. Sú i takí, ktorí robia „mocné skutky“, ako to povedal o svojich učeníkoch Ježiš. Niektorí majú dar uzdravovania, iní služby, ďalší spravovania.
Nikto z nás by nemal ostať zaseknutý v presvedčení, že všetci kresťania by mali mať jeden a ten istý dar, ak majú mať Ducha. Nie je potom ťažké začať si závidieť a povedať: „Ten má skutočne v sebe život Ducha!“ alebo „Boh pôsobí iba cez neho!“, a pritom zabúdať na svoje dary. Pavol hovorí takejto mentalite rázne „nie“! Nech máme akýkoľvek dar, ak ho používame a rozvíjame v láske, pre službu Cirkvi bude rovnako dôležitý ako ktorýkoľvek iný.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20, 19-23):

Kontrast medzi Lukášovou verziou zoslania Ducha Svätého a Jánovou je výrazný. Kde Lukáš ukazuje oheň a vzrušenie, Ján zdôrazňuje pokoj a odpustenie.
Pokoj a odpustenie. Medzi týmito dvoma existuje nerozviazateľné puto. Neodpúšťajúci a neodpustený, obaja žijú bez pokoja, vzájomne priviazaní k hriechu, ktorý ich rozdeľuje. Pokoj si vyžaduje odpustenie a odpustenie nastoľuje pokoj. Preto nás neprekvapuje, že vo chvíli, keď Ježiš udeľuje svojim učeníkom dar pokoja, zároveň im udeľuje aj moc zväzovať alebo rozväzovať hriechy cez odpustenie.
Naša ochota odpustiť iným, im dáva slobodu žiť znova v pokoji. Naša túžba držať ich spútaných, je však odmietnutím daru Kresťanského pokoja. Slávenie sviatkov Turíc je časom pre obe vízie: Lukášovu i Jánovu. Máme byť Cirkvou zapálenou Duchom vzkriesenia. No zároveň nám treba byť i spoločenstvom odpustenia. Toto je pokoj, ktorý svet dať nemôže. Ak ho nedáme my, kto ho potom dá?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Oheň Lukášov alebo odpustenie Jánov: rozhodni sa pre konkrétne vyjadrenie Turíc, k akému ťa Boh práve volá. Pozvi Ducha Svätého, aby sa v tebe prejavil a buď ochotný ho nasledovať.

Pripravil: MB@svd