11. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Nezmyselné kráľovstvo

Pred prvým čítaním (Ez 17, 22-24):

Kľúčom k pochopeniu textu dnešného čítania je slovo „tiež“, ktoré sa síce v texte nenachádza, ale prirodzene z textu vyplýva.
Na začiatku 17. kapitoly z proroka Ezechiela, z ktorej si my čítame iba záver, sa nachádza istá hádanka, ktorú Pán načrtol Izraelu o istom orlovi, ktorý poodlamoval vrchné konáre cédru.

Proroctvo sa vzťahuje na vyhnanstvo kráľovského domu v Babylone. No Pán „tiež“ môže, ak chce, vziať a presadiť svoj ľud. Hoci sa budúcnosť Izraelitov po odvlečení do vyhnanstva r. 587 pred Kristom zdala stratená, Pán im ju navráti, vo chvíli, keď presadí členov kráľovského domu spať na Sion. Zmluva s kráľovským domom Dávida nie je stratená. To, čo bolo ponížené, môže byť znova povýšené, to, čo sa zdá, že víťazne triumfuje, môže byť zrazené na kolená. Toto zvrátenie údelu, také populárne u prorokov, sa bude často nachádzať aj v učení Ježišovom. Kde vládne Boh, tam nejestvuje niečo také ako „beznádejná“ situácia. Dokonca ani zúfalstvo kríža nie je ešte koncom cesty.

Pred druhým čítaním (2 Kor 5, 6-10):

V Druhom Liste Korinťanom Pavol píše veľa o príkoriach, ktoré si on i jeho spoločníci vytrpeli pre evanjelium. V predchádzajúcich kapitolách spomína nejakú nepríjemnosť, ktorej sa im dostalo v Ázii, no nikde nevysvetľuje, o čo presne išlo. Chápeme potom, prečo Pavol zrejme pod vplyvom tejto traumy, znova a znova opakuje, že radšej dáva prednosť tomu, aby bol mimo tela, no v spoločenstve s Pánom. Pavlovo telo muselo dostať nejaký tvrdý údel. Predstav si život Pavla ako farizeja: bezchybný, obdivovaný, skrátka nič ťažkého pre človeka takej pevnej disciplíny ako bol Pavol (ktorý všetko zvládal ľavou zadnou). Teraz porovnaj tento život s jeho terajším životom v Pánovi: štvaný, obviňovaný, hanobený, zmätený. Obraz súdu, ktorý Kristus raz bude konať a odmeny, ktorú on nakoniec dostane mu musel byť silnou útechou. Tento obraz je však menej príjemný pre nás, ktorí vieme, že na svojej púti viery neurobíme všetko, čo by sme naozaj mohli. Tak ľahko sa necháme zvádzať leskom sveta, ktorého sme súčasťou.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 4, 26-34):

Božie kráľovstvo sa ani trocha nepodobá nejakému zmysluplnému kráľovstvu, ktoré máme na zemi. My budujeme naše pozemské kráľovstvá podľa istých pravidiel: Bez práce nie sú koláče. Kto nepracuje nech ani neje. Čím máš viac, tým lepšie. Ježiš nám však predkladá dosť čudné pravidlá. Božie kráľovstvo je ako zasadiť semeno a potom stratiť nad celým procesom kontrolu. Život sa nejako udeje a to dobré, čo v ňom je, nie je vôbec našou zásluhou. Keď potom príde čas žatvy, všetko je naše. Čo je toto za systém? Je to všetko ako ten nerozum v našej cirkvi: krstíme deti, ktoré nie sú ešte schopné vyznať svoju vieru. Sobášime snúbencov, ktorí nechodia do kostola. Rozhrešujeme hriešnikov, ktorí odídu zo spovede a budú hrešiť znova. Veľmi čudné používanie milosti, povedia niektorí. Mali by sme mať viac pravidiel, vyššie nároky a robiť výber. Zdá sa však, že Ježiš nesúhlasí. Božie kráľovstvo je malým semenom zasadeným v tme, ktoré neprisľubuje nič. No z tejto ponurosti a bezvýznamnosti nakoniec príde viac, než by sme si očakávali. Proces nepatrí nám, nám patrí len rozhodnutie ho začať.

 Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Zasaď nejaké malé semeno. Buď láskavý voči tým, ktorí „si to nezaslúžia“. Odpusť veľkodušne. Buď viac veľkorysejší, než je únosné. Poruš pravidlá v prospech ľudí.

Pripravil: MB@svd