18. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam
Duchovná cesta zmýšľania
Pred prvým čítaním (Ex 16: 2-4, 12-15):
Nedávno sa jedna žena pri káve vyznala: „Boh mi dal toľko dobrého a ja stále žiadam viac. Boh mi dáva požehnanie za požehnaním a ja mám stále strach mu dôverovať.“
Nie je sama. Väčšina z nás by sa s istou známkou zahanbenia mohla stotožniť so sťažnosťami židov na púšti. Videli desať zázračných rán, ktoré Boh dopustil na Egypt, boli svedkami roztvorenia sa Červeného mora, no nebolo treba ani veľa času a na všetko zabudli a to až do takého stupňa, že Mojžišovi povedia: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte!“ Podobnú sťažnosť počujeme neskoršie i z úst Jóbových: „Načo som sa vôbec narodil?“ Načo nám je život, šťastie, nádej, keď o všetko toto v čase súženia prídeme?
Boh posiela židom prepelice v noci a mannu ráno. Znova im dokazuje svoju lásku a vernosť. Ľudia zo začiatku nevedia, čo s tým, ako sa ak tomu postaviť, pretože si už tak veľmi zvykli na pochybnosti. Veru, zvyknúť si znova na vieru, na to treba často veľmi, veľmi dlhý čas.
Pred druhým čítaním (Ef 4:17, 20-24):
V štvrtej triede základnej školy ma učiteľ potrestal za to, že som sa počas hodiny rozprával. Dal mi 150 krát napísať: „Prázdny hrniec duní!“ Táto veta mi prichádza na um, keď dnes čítam o tom, ako Pavol kritizuje pohanov. Oddávajú sa neustále množstvu nespútaných pôžitkov, no ich hlavy a srdcia sú prázdne. Pavol vyzýva komunitu, aby nežila „v márnosti svojho zmýšľania“, ktoré nie je schopné chápať. Toto, totiž narážka, že život ich myslí je márny, muselo pre vzdelaných Grékov znieť potupne. No Pavol trvá na tom, že každé chápanie je márne, ak nie je napojené na život Boha.
„Pred niekoľkými rokmi“, hovorí istý laický teológ, „keď som bol ešte študentom humanitných vied, zasiahla ma akási potreba nájsť nový svieži spôsob zmýšľania. Pri štúdiu etiky, filozofie, povahy dobra a teórie poznávania som mal dojem, že v našich debatách sa nachádza akási diera, ktorú by ale mohol dokonale vyplniť Boh. Keď som sa snažil túto myšlienku zakomponovať do mojej semestrálnej práce, môj profesor mi prehlásil: „Nemôžeš predpokladať Boha. Takáto pozícia v tvojom type práce je neprijateľná!“ Istý profesor mi nakoniec poradil, aby som študoval teológiu, kde je možne „predpokladať“ Boha bez toho, aby som znel proti-intelektuálne.
Akonáhle ale do našich debát Boha zakomponujeme, on v nich zaujme celý priestor. Lebo totiž všetky veci prevezmú na seba formu Boha, včetne nás samých, lebo i my sa zrazu staneme ľuďmi sformovanými na Boží obraz.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 6, 24-35):
Ježiš má dav v hrsti. Žiadajú znamenie, aké dal ľuďom Mojžiš, keď im dal na púšti mannu. Toto je ale dvojitá urážka. Lebo, po prvé: Ježiš práve rozmnožil chlieb a nakŕmil tisíce z nich, čo nie je malé znamenie, a po druhé, Mojžišovi pripisujú to, čo prišlo od Boha. Ježiš im dá najavo, že to, čo hľadajú je pomýlený druh chleba, je to chlieb, ktorý nie je trvalý. A tak si od neho žiadajú chlieb, ktorý je trvalý. Ježiš im ponúkne samého seba.
Aj keď sv. Tomáš Akvinský učí, že človek môže prísť k viere svojím rozumom, viera nie je „rozumová“ vec. Viera sa dá popísať ako skok do neznáma, prechod ponad prázdno, ktoré oddeľuje svetské starosti od vecí večných. Ak by dav mal prijať Ježiša ako chlieb z neba, musel by najprv opustiť svoje očakávania ohľadom toho, kto je Ježiš a toho, čo je chlieb. Musel by byť ochotný preskočiť na druhú stranu vo viere a svoje materiálne veci zanechať za sebou na druhej strane.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Akým spôsobom, v čom konkrétne je Boh voči tebe verný? Aké sú znamenia toho, že Boh sa o teba stará?
- Kedy si bol i ty vyzývaný, aby si si osvojil duchovný spôsob zmýšľania. Pomohlo ti to stať sa nových človekom podľa obrazu Boha?
- Menuj nejaké svetské túžby, ktorými sa cítiš ovládaný. Aký duchovný pokrm ti ponúka Boh, aby ťa ním naozaj nasýtil?
Činná odozva
Stráv tento týždeň tak, že si pred seba zoberieš rozhodnutia, ktoré potrebuješ urobiť, no budeš k nim pristupovať cez duchovné kritériá. Pred každým jedným rozhodnutím, malým alebo veľkým, pýtaj sa sám seba, ktorý záver je viac v zhode s Božím kráľovstvom.
Pripravil: MB@svd
