Krst Pána (C) – komentáre k čítaniam

Boží obľúbenci

Pred prvým čítaním (Iz 42, 1-4; 6-7):

Mojžiš bol Boží vyvolený. Potom i Dávid. A neskôr celý Izrael. No byť vyvoleným nemusí byť to, z čoho sa ideš zblázniť. Máš síce výhodu, že si Božím obľúbencom, no ešte to neznamená, že tvoj život bude ľahším. Pravdu povediac, môže to znamenať i presný opak: tvoj život sa môže stať oveľa viac komplikovanejším, než by sa ti len prisnilo.
Keď Izaiáš píše o Pánovom služobníkovi znie to veľkolepo – na začiatku. Všetkým národom prinesie spravodlivosť ako kráľ. Bude učiť múdrosti ako prorok alebo kňaz. Bude láskavým, mocným a nakoniec bude víťazom. Kľúčovým slovom je tu samozrejme „nakoniec.“ Medzi Božím zaľúbením a víťazstvom sa nachádza ale veľká priepasť kríža.
Počas stáročí sa mnohí zaľúbili do Božej vôle a podriadili sa jej. Stali sa svätcami, niektorí cez mučeníctvo. Títo ľudia nám pripadajú ako Boží zaľúbenci. No neprehliadnime ich veľké súženia, ktoré na ceste k tomu, čo vnímame my dnes, museli prekonať. Radi ich obdivujeme, dokonca im zasväcujeme kostoly. No nasledovať ich na tejto ceste Božieho zaľúbenia sme už odhodlaní menej.

Pred druhým čítaním (Sk 10, 34-38):

Peter sa ocitne pred čudnými poslucháčmi: v dome pohanov! Nikdy by si počas svojho židovského života nedokázal predstaviť, že jedného dňa prinesie „radostnú zvesť pokoja“ nepriateľovi, rímskemu vojakovi a jeho rodine. Uznanie toho, že tu ide o začiatok novej epochy vyjadrí dokonca i vo svojej reči, keď hovorí: Boh nikomu nenadŕža.
Peter už teraz začína pomaly chápať, prečo Ježiš ukázal svoju moc každému, koho stretol, prečo vyháňal diablov rovnako zo židov ako i z pohanov. Kristus nemal obľúbencov; alebo lepšie povedané Ježišovým obľúbencom bol vždy ten, kto sa práve v tej chvíli nachádzal pred ním a bol v núdzi: hriešnik, chorý, človek s naliehavou otázkou. Títo všetci boli Božími obľúbencami. Vo svetle tohto poznania Peter chápe, že Kornélius a jeho domáci sú pripravení stať sa Božími priateľmi a prijať Ducha, ktorého im prináša.

PRED EVANJELIOM (pred alelujovým veršom) (Lk 3, 15-16;21-22):

Ľudia boli presvedčení, že Ján bol Božím vyvoleným, že bol tým, na ktorého čakali. Veď zlámal zopár trstín a jeho hlas bolo počuť široko-ďaleko. Bol to prísny muž. Vedel pomenovať vec jasne a presne. Ján bol jedným výrazným poslom!
Ježiš prišiel potichu a poprosil Jána o krst. Potom sa naliehavo modlil. Zdalo sa, ako by bol jedným z mnohých veriacich v dave. Až dovtedy, kým sa neotvorilo nebo, nevylial sa Duch Svätý, a neprehovoril nebeský hlas. A to bola chvíľa, v ktorej sa skutočne ukázalo, kto vlastne tento muž je.
Často máme pokušenia definovať Božích vyvolencov napríklad podľa ich zvláštneho oblečenia, výraznej činnosti, dojemného svedectva, ako to bolo napríklad u Jána Krstiteľa. No keď prídu medzi nás skutoční boží vyvolenci, plní Ducha Svätého, často si ich ani nevšimneme. Hlas z neba by sa asi musel veľmi namáhať, aby nás presvedčil. No nečakajme naň. Nech nám stačí na označenie toho, kto je Boží jediné kritérium: Boží je ten, kto napodobňuje Krista.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Vymenuj z dejín troch ľudí, o ktorých si myslíš, že boli Božími vyvolenými. Čo majú títo ľudia spoločného? Čo máš spoločné s nimi ty?
• Je možné, že i ty si medzi Božími obľúbencami? Ak áno, na základe čoho si to myslíš?
• Aké sú znaky Božej priazne? Kto je nositeľom týchto znakov v tvojom spoločenstve?

Činná odozva

Predstav si, že sa modlíš a počas tejto tvojej modlitby počuješ nad sebou slová, ktoré počul Ježiš. Snaž sa počas tohto týždňa žiť s vedomím, že si Božím vyvoleným vo svojej mysli.

Pripravil: MB@svd