1. nedeľa adventná (B) – komentáre k čítaniam

V strehu

Pred prvým čítaním (Iz  63, 16-17, 19; 64, 2-7):

„Prečo si nám, Pane, dal zblúdiť z tvojich ciest!“ Ak sa ti niekedy v živote už podarilo naplno si uvedomiť svoj hriech, zaiste chápeš zmysel tejto lamentácie. Izrael stojí pred Bohom na konci dlhého obdobia svojho zajatia, vedomý si úžasných božích diel v minulosti, ale aj svojich vlastných hriechov. Ľud nemá dôvod tvrdiť, že si zaslúži Božiu priazeň. Je ako vyschnuté listy na stromoch; jeho skutky sú ako špinavá handra.
Keď sklamem niekoho, kto ma miluje aj ja sa cítim podobne mizerne – ako zbitý pes. Neodplatiť sa láskou za lásku, ktorú sme sami zažili patrí medzi najtemnejšie momenty nášho človečenstva. A vlastne presne toto je definícia hriechu.
Izrael nakoniec získa nádej, keď sa v mysli vráti k podstate svojho vzťahu s Bohom: Izrael je potomok, Boh jeho pôvodca. Izrael je hlina v jemných rukách Hrnčiara. Toto puto je silnejšie, než hriech.
A presne takéto isté blízke spoločenstvo bude i pre nás akýmsi povrazovým rebríkom, hodeným nám zhora, keď i my niekedy zlyháme v láske.

Podľa Pavla všetko k nám prichádza cez Ježiša Krista: milosť a pokoj, sila, modlitba i všetky ostatné dary. Svedectvo je o Kristovi, spoločenstvo je s Kristom. Naša formula „skrze Krista, s Kristom a v Kristovi“ pochádza z Pavlovho trvania na tom, že Ježiš Kristus je vír, cez ktorý musí prejsť všetko, čo má byť spasené.
Bežne počúvame meno Ježiš v dvoch protirečivých situáciách: ako kliatie, ale i ako požehnanie. Ak ho budeme používať ako požehnanie, náš svet môže znova začať zažívať jeho spásnu moc.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 13, 33-37):

Štyri týždne pred Vianocami počujeme holé evanjelium. My sa pripravujeme na slávnostné obdobie; Ježiš nás upozorňuje na stanovený čas. Je možné, aby to bola jedna a tá istá udalosť? Sme pohltení do dekorácií, do plánovania pohostenia, do nakupovania darov, do posielania vianočných pozdravov, do spomienok na minulé sviatky. No, žiaľ, pohybujeme sa po povrchu. Ježiš nás jasne a jednoducho upozorňuje na našu budúcnosť a vyzýva nás, aby sme sa nenechali odviesť od bdelosti.
Skočili sme liturgický rok. A na konci roka je prirodzené pozrieť sa dozadu. Toto obdobie má svoju silu: na um nám prichádzajú tí, ktorých milujeme, ale i tí, ktorých sme stratili. No čo, ak sme stratili sami seba?
Cirkev ale čítania dnešnej adventnej nedele nevybrala tak, aby našu pozornosť zamerala na minulosť, ale na to, čo je tu: na príchod Krista a jeho kráľovstva; na udalosť, ktorá nepatrí minulosti, ale k tomu, čo je tu a teraz; hoci faktom je, že jej úplná plnosť nám bude celkom zjavená až v budúcnosti.
Ak sa budeme pozerať len za seba, znaky kráľovstva, ktoré sa rodí presne tam, kde sa práve teraz nachádzame nám môžu uniknúť. A tak môžeme zmeškať i šancu stať sa znakom kráľovstva pre druhých.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Počas každého dňa tohto adventu sa snaž nájsť jeden znak Božieho Kráľovstva vo svojom živote. Zapisuj si ich. Na konci adventu budeš môcť zhodnotiť, nakoľko sa do tvojho života prišiel Kristus.

Pripravil: MB@svd