1. nedeľa pôstna (A) – komentáre k čítaniam
Jeden dobrý skutok
Pred prvým čítaním (Gen 2, 7-9; 3, 1-7):
Prvou reakciou na poznanie bola hanba. To by sme nečakali! Predstavme si Adama a Evu, týchto hľadačov Božej múdrosti, ako chutnajú ovocie a vzrušene očakávajú čosi veľké. ČO sa dozvedia? Spoznajú vari tajomstvo stvorenia? Alebo to, ako ovládať vesmír? Alebo ako lietať ako vtáci, či žiariť ako slnko?
To, čo spoznali bola však iba hanba. No aj z tej sa dá čosi naučiť. Každé nové poznanie by nás malo viesť k istým pocitom pokory, ako to vidíme u opravdivých vedcov a teológov. Keď človek začne prenikať na posvätnú pôdu, vždy sa to musí konať s pocitom úcty a nikdy nie arogancie, ktorá by nám nahovárala, že jedného dňa budeme schopní podviesť Boha. To, čo teraz nazývame dedičným hriechom, mohlo sa vtedy stať prvou veľkou spoluprácou medzi Bohom a človekom. Namiesto toho, aby sa vtedy ľudstvo rozhodlo rásť spolu s Bohom, radšej sa rozhodlo od neho, od tohto zdroja múdrosti, oddeliť.
Pred druhým čítaním (Rim 5, 12-19):
Hriech, smrť, odsúdenie a zbavenie viny. Toto sú dobré témy na začiatok Pôstu. Pavol ich rozvíja pre spoločenstvo v Ríme a ukazuje mu cez ne, aký dar prináša do nášho sveta Kristus. V pár odstavcoch zhŕňa, o čom sú dejiny spásy. Hriech – t.j. uvážený odklon od Božej vôle – prichádza do sveta na základe rozhodnutia človeka. Milosť – t.j. most, ktorý nám umožňuje vrátiť sa naspäť na Božie cesty – sa nášmu svetu ponúka cez Ježiša Krista.
My, ktorí putujeme týmto svetom sa môžeme rozhodnúť buď kopiť hriech na hriech, a tak rozširovať priepasť medzi stvorením a Stvoriteľom, alebo si vyberať skutky spravodlivosti, a tak neustále rozširovať prietok potoka, ktorým do nášho života i do životov našich blízkych bude prúdiť milosť, dobro a pokoj.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 4, 1-11):
Vidina Satana, ktorý sype citáty z Písma ako z rukáva, pred Ježišom, ktorý je na púšti, vyhladovaný z pôstu, je desivou scénou. Pripadá nám ako vycerený obraz z vypuklého zrkadla. Už sme ho kdesi videli. A stále nás desí. Pripomína nám neslávny príbeh pokušenia z Knihy Genezis. V oboch príbehoch je obeť, ku ktorej sa pokušiteľ približuje v nevýhode: Eva je nevedomá, Ježiš je telesne vyčerpaný. A pokušiteľ to využije, aby svoju obeť pritlačil presne na tom mieste, kde je najslabšia.
Eva a potom Adam sa nechajú zviesť; a odvtedy tu máme vzorec ľudského zlyhávania. No Ježiš pred trojicou zvodov obstojí. Tým diabla vytlačí zo scény a on, Ježiš, sa stáva pre nás zdrojom milosti. Odvtedy nikto z nás už nikdy nebude musieť zápasiť s pokušiteľom sám. Odvtedy už na svete nejestvuje púšť, kde by v našom boji proti démonom – v akejkoľvek podobe – nestál vedľa nás Kristus.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Ako vplýva rast v poznaní na tvoju vieru: umenšuje u alebo ju posilňuje?
- Teraz na začiatku Pôstu, čo by si o sebe samom povedal: kde sa presne nachádzaš vo svojom vzťahu k hriechu a milosti?
- Ako ti moc tvojej viery v Krista pomáha zdolávať pokušenia?
Činná odozva
Napíš si na začiatku tohto Pôstu dva zoznamy vecí, ako výsledok svojho spytovania svedomia. V prvom zozname uveď tie oblasti svojho života, kde stále ešte kraľuje hriech, napr. konkrétne vzťahy, epizódy hnevu, nedostatok lásky, oblasti v ktorých nerastieš. V druhom uveď oblasti, kde kraľuje milosť: ľudia, činnosti, rozhodovania. Urob si konkrétny plán, ako by si mohol priviesť milosť na tie miesta, kde tvojom živote kraľuje hriech.
Pripravil: MB@svd
