1. nedeľa pôstna (B) – komentáre k čítaniam

Znamenie dúhy

Pred prvým čítaním (Gen 9,8-15):

Keď hovoríme o symbole vody, akosi automaticky si spomenieme na krst a dúha symbolizuje to, čo krst spôsobuje: nový život. No vody krstu znamenajú aj niečo iné: sú aj symbolom ničenia a smrti a tiež zdrojom očisty života. Ponárame sa do vody, tak ako sa do vody ponára zatopená zem, náš hriech a naše do-seba-zahľadené ego je tu utopené. Cez vodu prechádzame ako cez hrob. A hľa, na druhej strane sa nachádza nové stvorenie.
Príbeh o oblúku dúhy je príbehom o Božej moci nad ničiacimi silami hriechu, a o tom, ako sa Boh svojho stvorenia, hoci aj za pomoci búrky ujme a očistí ho a zreparuje k prvotnému stavu. Žiaľ, zo všetkých tých zázrakov stvorenia a množstva ľudí, ktorí obývajú zem prežije iba hŕstka. Osem členov Noemovej rodiny a niekoľko párikov zvierat sa stane akoby chlebami a rybami z evanjelia, ktoré budú rozmnožené a znova naplnia zem. Boh zachráni stvorenie, no cena je vysoká.
Tak je to vždy aj s nami: cena k našej osobnej obnove nie je malá. Vždy zanecháva za sebou smrť a deštrukciu. No taká je cesta k dúhovému oblúku.

Pred druhým čítaním (1Pt 3,18-22):

Strohá veta „Kristus trpel za (naše) hriechy“ nesie v sebe znak surovosti. Utrpenie a smrť majú vždy v sebe znaky surovosti. No surovosti koho? Bezpochyby: ľudského srdca. Posolstvo o Ježišovom utrpení a smrti za naše hriechy nesie v sebe dvojaké posolstvo o Bohu: Boh je dobrý, pretože obetuje vlastného syna za nás, no je i spravodlivý, pretože za hriech žiada trest.
Myšlienka vykúpenia je veľkou dilemou. No má svoju logiku. Monštruóznosť hriechu sveta bola v dobe Ježišovej už taká neúnosná, že stvorenie si žiadalo reparáciu. A človek jej nebol schopný. Musel to teda urobiť Boh, ktorý bol zároveň i človekom. Od čias Ježiša je Ježišov kríž na jednej strane znakom Božej lásky, no na strane druhej je volaním človeka k tomu, aby sa prebudil a čosi so svojimi tendenciami robil.
List apoštola Petra je viac o dobrote Ježišovej, ako o našej zlobe. Ježiš zomrel za naše hriechy, aby nás tak priviedol k Bohu. A z našej strany sa možno nepožaduje ani tak veľmi, aby sme sa bili v prsia, ako skôr, aby sme ho nasledovali.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 1,12-15):

Evanjelista Marek nás dnes vedie na púšť. Tam, kde Boží Duch viedol i Ježiša a kde na neho čakal satan. Ježiš sa počas štyridsiatich dní nachádza v prítomnosti Ducha Svätého, ale i diabla, v spoločenstve divej zveri, ale i anjelov, ktorí mu posluhovali.
Desivá scéna! Kozmická dráma Ježišovho života začína na púšti. Duch Boží je tu hmatateľný. Démoni ho poznajú po mene. Tieto sily, o ktorých my hovoríme viac menej v symboloch sú pre Ježiša realitou. Niektoré ho doprevádzajú, iné doslova mátajú. A cesta Ježišova z púšte až na kríž je po celý čas pretínaná týmito silami, jednými aby mu pomohli, inými aby sa ho snažili zničiť.
Jeho pôvodnou odpoveďou na to, čo sa okolo neho dialo bolo opakovanie volania Jána Krstiteľa k pokániu. No Ježiš k nemu pridá aj zvestovanie, že Kráľovstvo Božie sa napĺňa pred ich očami. Ježiš sa rozpráva z démonmi a vidí Kráľovstvo! Nie je sa čo čudovať, že ľudia ho počúvali a boli z neho v úžase.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Prines Božie kráľovstvo trochu bližšie do svojho prostredia. Buď spravodlivý. Ukáž milosrdenstvo. Daruj odpustenie. Prines pokoj. Usiluj sa o pokoru.

Pripravil: MB@svd