1. nedeľa veľkonočná (C) – komentáre k čítaniam

Vidieť znamená veriť

Pred prvým čítaním (Sk 10,34,37-43):

Ak by Ježiš nebol konal zázraky, mohol byť i tým najväčším učiteľom sveta, iba málo ľudí by mu bolo venovalo pozornosť. Ježiš však ukázal aj veľkú múdrosť Ducha, aj dal do pohybu obrovskú energiu. Ľudí aj učil, aj ich – ako to dnes vysvetľuje pohanom Peter – uzdravoval z pazúrov diabla. A keď potom on sám zostúpil do pekiel, Boh ho vzkriesil znova k životu.
Peter uveril, pretože videl. Voči Tomášovi máme však sklon byť dosť tvrdí, lebo odmietol uveriť bez jasných dôkazov. No svedkovia, ktorých dnes vo svojej reči uvádza Peter všetci mali výhodu vidieť vzkrieseného Pána na vlastné oči. Peter v dnešnom čítaní tri krát spomína týchto svedkov, ktorí videli a uverili.
Pohania, ktorým Peter káže, však nemali to šťastie vidieť to, čo videl on. Ani my ho nemáme! No i napriek tomu sme pozvaní k viere. Čo my však máme možnosť vidieť, je to, ako sa kresťania navzájom milujú – alebo snáď občas i to, ako sa nemilujú. A presne toto je to, čo vidí i svet, keď sa pozerá na nás. Jediným svedkom o Kristovi, ktorý žije vo svete je Duch, ktorý je v činnosti v ľuďoch, ktorí uverili. Keď na nás pozerajú ľudia z nášho okolia, uverili by?

Pred druhým čítaním (Kol 3,1-4):

„Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“ Toto boli zákazy pre veriacich v Kolosách, na ktoré naráža Pavol vo svojom liste. Zameriavali sa skorej na tmu sveta, než na svetlo Krista. Pavol Kolosanov v dnešnom texte však vyzýva, aby sa radšej zaoberali vyššími vecami. Ak je človek Kristom vzkriesený, potom sa teší spoločenstvu čností, ako sú viera, nádej a láska. Ak by sme boli neustále ustarostení o rituálnu čistotu, vyzeralo by to, ako keby sme boli zo strachu pred hriechom v ustavičnej paranoji. A úmysel evanjelia nie je takýto.
Veriaci sú často korisťou strachu, hanby a viny a často majú tendenciu odvrítiť svoj pohľad od krásy a dobroty radostnej zvesti a zamerať sa na formality. Pavol je však jasný: „Hej, vy tam, nezomreli sme náhodou tomuto všetkému? Nemáme účasť na smrti Kristovej, aby sme tak mohli mať účasť aj na jeho sláve?“ Je pravda, náboženstvo sa chápe ako miesto, kde sa stretáme so svojím vnútorným zlom. No nepovedal Ježiš: „Choď mi z cesty, Satan!“? Cesta, ktorá je pred nami, je láska a tá odháňa každý dôvod na strach.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20,1-9):

Bolo to ráno veľkej nervozity. Mária Magdaléna uteká k hrobu a nachádza ho prázdny. Anjel prichádza neskôr. Mária vidí iba prázdny hrob a tak uteká za inými, aby im to povedala. Používa slovo: „vzali ho“, a tým dáva najavo, že hrob bol vykradnutý.
Peter vyskočí na nohy a uteká spolu s iným učeníkom. Tento príde k hrobu prvý a nazrie dovnútra. Nakoľko Mária prišla k nemu „ešte za tmy“, nevidela preto, čo videl on: plachty na zemi. Až Peter vstupuje do vnútra hrobu a on jediný ako prvý vidí zvyšok príbehu: starostlivo poskladanú šatku, ktorú mal na hlave a položenú osve. Keď toto uvidí, uverí.
Čomu veríme my? Ján chce, aby sme nad týmto – skorej, než sa v rozprávaní príbehu pohne ďalej –, uvažovali. Čo to znamená, že hrob je prázdny, že telo je preč, že plachty sú tu? Vykradli by vari nejaký zlodeji hrob človeka, ktorý zomrel bez haliera? Získali by niečo Rimania, keby boli jeho telo odniesli? Alebo židovskí vodcovia, ktorí vôbec boli radi, že už je mŕtvy? Kto by bol porozmotával telo a potom ho ukradol? A komu by bolo záležalo na tom, aby sa zdržal skladaním šatky?
Počas celých dvetisíc rokov kresťania nazývajú tento príbeh vzkriesením. On nie je len zmyslom Veľkej noci, ale je zmyslom kresťanstva vôbec. Čo vidíš ty, keď hľadíš do prázdneho hrobu?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Čo považuješ vo svojom živote za zázraky? Sú tieto zázraky pre iných dôkazom vzkrieseného Krista?
• Ako ťa učili prežívať náboženstvo: ako niečo, čo v tebe vzbudzuje hanbu alebo lásku? Ako prežívaš svoju vieru dnes?
• Definuj si sám pre seba zážitok prázdneho hrobu a vysvetli, čo pre tento zážitok pre tvoj život znamená.

Činná odozva

Prines niekomu počas tohto týždňa nový život ako prejav tvojej veľkonočnej viery. Zavolaj niekomu alebo navštív niekoho, kto je osamotený. Podeľ sa s niekým o jedlo alebo spoločenstvo. Buď zdrojom radosti pre tých, s ktorými sa stretneš. Poskytni niekomu dôvod spievať Aleluja!

Pripravil: MB@svd