12. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Držať more na uzde

Pred prvým čítaním (Job 38, 1.8-11):

Kniha Jóbova je ohromnou knihou na štúdium Biblie. Kladie nám kľúčovú otázku: Prečo človek trpí? A potom predstavuje odpovede, ktoré dáva náboženstvo, no všetky odmietne. Na konci zostaneme s Hlasom z Víchra, ktorý nám ponúka majestátny a poeticky dôvod, prečo si nie sme schopní na túto otázku odpovedať.
Ono je to všetko o autorite, moci a tajomstve. Vec nižšia nemôže posudzovať vec vyššiu. Ako povedal istý autor *, bolo by to ako keby si psi zvolali súdny tribunál, aby v ňom posúdili používanie matematiky u ľudí. Aký test by použili? Svoj psí čuch? Ak by matematika neprešla testom ich čuchu, znamenalo by to, že je nezmyselná? Neznamenalo by to skôr, že ich psí test sa tu nedá uplatniť!? Chápanie matematiky prináleží ľuďom. Chápanie utrpenia prináleží Bohu. Ak utrpenie je pre nás tajomstvom, je to iba preto, lebo nemáme nad ním moc.

Pred druhým čítaním (2 Kor 5, 14-17):

Mám známeho, ktorý je podľa mňa svätého života. Raz mi povedal, že keď k nemu prichádzajú ľudia na duchovné vedenie, akosi dokáže hneď rozpoznať, čo si so sebou prinášajú. Vie rozpoznať ich limity, ktoré do ich života priniesol hriech. Ale vie zároveň rozpoznať, čím sú povolaní sa stať v slobode Božích detí. Kdesi v diaľke je schopný vidieť v nich nové stvorenie. Tento človek má nesporne „oči Božieho kráľovstva“.
Pavol na nás nalieha, aby sme si aj my osvojili tento typ videnia. My sa snažíme na iných hľadieť kriticky; stále hľadať body, v ktorých sa nesprávali podľa našich predstáv. Je ťažké pozerať sa na ľudí, včetne seba samých, očami Božími, ako na milované stvorenia. Ak používame „púhy ľudský pohľad“, to čo vidíme, nemá šance byť posúdené pravdivo.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 4, 35-41):

A máme tu definitívny test čuchu: vyzerá to, ako keby sme sa topili, cítime, ako keby sme sa topili, to znamená, že sa topíme! Po tom, čo stratili všetku svoju vieru vo víchricu sa učeníci snažia Ježiša zobudiť. V ich tóne cítiť obvinenie, ako keby on bol zodpovedný. Ježiš najprv víchricu ukľudní a potom svojich študentov pokarhá.
Nič s tohto nás nejako zvlášť neprekvapuje. V Markovom evanjeliu sa zdá, ako keby davy Ježiša vždy pochopili, učeníci však nikdy. Je zaujímavé, že keď sa víchrica upokojila, učeníci sa čudujú: „Kto je to!“ Prekvapuje ich jeho moc. Ak nečakali, že Ježiš urobí, čo urobil, prečo ho potom budili?
Myslím si, že čakali, že zachráni loď, nie že utíši búrku. Čakali čosi normálne. Tí, čo neveria, že zakiaľ majú Ježiša vo svojej loďke nemajú sa čoho báť, Ježiša a jeho moc vlastne v skutočnosti ešte nepochopili.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Počas nasledujúceho týždňa si daj na oči „okuliare Božieho kráľovstva“. Pozri sa na svoju rodinu, svojich spolupracovníkov, bohatých, chudobných a na seba samého ako na ľudí, ktorí sú v slobode volaní žiť ako nové stvorenia. Nakoľko je to len možné deľ sa s nimi, čo v nich – cez túto optiku – vidíš.

Pripravil: MB@svd

* Huston Smith