13. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Strach je na nič

Pred prvým čítaním (Mud 1, 13-15; 2, 23-24):

Kniha Múdrosti znie u z pohľadu súčasnosti veľmi zaujímavo. Bola napísaná asi jedno storočie pred Kristom, no obsahuje pasáže, ktoré s ním súvisia, ako napríklad odsúdenie spravodlivého (2,12-20). Táto kniha je súčasťou tzv. múdroslovnej tradície , ktorá sa zrodila zo skúsenosti židovskej komunity mimo Izraela a preto v nej nenájdeme pasáže, ktoré by sa zaoberali politikami kráľov alebo chrámu. Láska k múdrosti je tu stotožnená so životom spravodlivosti a disciplíny. Múdrosť podľa nej nie je o poznaní, ale o konaní.
Židovská tradícia pôvodne neobsahovala teológiu posmrtného života a jej neskorší vývoj nebol v Ježišovej dobre jednomyseľne prijatý. Farizeji ho prijali a učili. Saduceji zasa naopak zaznávali. Život-propagujúca kniha Múdrosti odmieta smrť ako prvok, ktorý je svetu cudzí. Na znovanastolenie života po smrti sa pozerá ako na jedinú logickú odpoveď Boha, ktorý „nestvoril smrť“ a ktorý nás stvoril ako nepominuteľných. Vo svetle toho, čo my už dnes vieme toto sa zdá ako moment tesne predchádzajúci kresťanstvo. Vzdialenosť medzi knihou Múdrosti a kresťanstvom je taká malá, že ju stačil preklenúť už len malý, krátky most, ktorý má meno Vtelenia Božieho Slova.

Pred druhým čítaním (2 Kor 8, 7, 9, 13-15):

Katolícka charita je jednou z najskvelejších organizácií v dnešnom svete. Katolícki misionári, rehoľní i laickí, so svojim vzdelaním, lekárskou starostlivosťou, pomocou hladným a postihnutým vojnami sú všade tam, kde ich je najviac treba a sú veľmi efektívni. Katolícke organizácie aj v našich častiach sveta bojujú proti chudobe, závislostiam, bezdomovectvu a osamelosti, ktorá postihuje chorých a starých. Obraz charity ako otvorenej ruky kresťanstva je pre nás jedným z dôvodov, prečo máme byť hrdí, že sme katolíci.
Avšak keď máme byť úprimní, keď asistujeme ľuďom v núdzi v skutočnosti nerobíme nič až tak chvályhodného. Ježiš raz prirovnal našu poslušnosť Božej vôli k správaniu sa sluhu, ktorý poslúchne príkaz svojho pána. Na konci dlhého dňa preplneného službou, tento sluha neurobil nič zvláštne; iba to, čo mal. Aj my jednoducho nasledujeme Pána, ktorý sa vzdal všetkých božských privilégií a stal sa jedným z nás. Keď sme veľkorysí s tým, čoho máme nazvyš, nie sme vôbec hrdinovia. Sme iba verní.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 5, 21-43):

Je pochopiteľné, že žena z evanjelia mala strach. Veľa rokov ju trápili „ženské zdravotné problémy“ a bola už tak dlho pokladaná za nečistú vďaka neutíchajúcemu krvotoku, že sa na verejnosti už nemohla ani ukazovať. Nikto sa jej nemohol dotknúť, dokonca ani jej manžel či vlastné deti. Bola jednoducho taboo, ako mŕtvola; a uprostred svojho vlastného ľudu žila ako duch.
No keď k nej dorazila správa, že v meste je Uzdravovateľ, svoj domov opustila a vyšla von. Vedela, že ak ju spoznajú, budú sa k nej správať surovo. Premohla ju však nádej. Nádej v jej vnútri vzlieta ako vták a ona sa zdvihla a vyšla von, so zakrytou tvárou a zvíjajúca sa od bolesti, ktorú jej spôsobovala krv neustále vytekajúca z jej tela. Strach jej prikazoval vrátiť sa domov, viera ju však tlačila vpred a nutkala ju, aby uchopila Uzdravovateľov plášť.
Ježiš neskôr na túto ženu poukáže, keď príde za Jairom delegácia z jeho domu a navrhne mu, aby Ježiša už neunúval, veď „Tvoja dcéra umrela!“, hovoria. S obrazom tejto odvážnej ženy pred svojimi očami Ježiš hovorí Jairovi: „Neboj sa, len ver!“

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Nemaj strach: buď veľkorysý! Ako misionári často hovoria: cez modlitbu sa snaž rozpoznať, čo by si mohol darovať zo svojho prebytku – a potom sa rozhodni dať dvojnásobok toho, čo si si zaumienil. Dôveruj, že Boh ti dá všetko, čo k svojmu životu potrebuješ.

Pripravil: MB@svd