2. Modliť sa znamená ďakovať
Keď sa apoštoli vrátili z evanjelizačnej misie, Ježiš sa modlí takto: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“ (Mt 11, 25 – 26)
Ježiš sa teda modlí ďakujúc. Takisto to potvrdzuje aj fakt pri rozmnožení chleba, keď Ježiš „pozdvihol oči k nebu, dobrorečil“ (MT 14, 19); evanjelista chce povedať, že Ježiš vyslovuje modlitbu vďakyvzdania nad chlebom, ktorú vyslovovali hebreji pred každým jedlom. Modlitba vďaky bola medzi hebrejmi veľmi rozšírená. Mamy učili deti neprehltnúť ani len jedno sústo, bez vďakyvzdania Bohu.
Ježiš, vychovávaný k hebrejskej nábožnosti, musel sa pridŕžať náboženských noriem, ktoré zachovával každý zbožný izraelita.
Zalistujme v Písme
Biblia je celá konšteláciou mužov modlitby. Z ich perí a z ich správania je možno pochopiť, čo je to modlidba. V Biblii existuje dokonca jedna celá samostatná kniha modlitieb. Je to kniha Žalmov: zbierka 150 modlitieb. Je to oficiálna modlitebná kniha pre Izrael. Obsahuje starodávne modlitby. Obsahuje inšpirované modlitby.
Kniha žalmov nám môže dať veľa svetla v chápaní, čo je to modlitba. Naviac môžeme týchto 150 žalmov rozdeliť do týchto štyroch skupín:
-žalmy chvály a vďaky
-žalmy oslavné, klaňania sa
-prosebné žalmy
-žalmy odpustenia
Biblia, táto prekrásna inšpirovaná kniha nám hovorí, že modlitba je tiež prosba o odpustenie. Nie je len prosba, žiadosť, nie je iba vďakyvzdanie a chvála, je aj oslava.
Je zaujímavé skúmať veľké postavy Biblie počas modlitby: aj z ich perí môžeme vydolovať svetlo na pochopenie, čo je to modlitba.
Mojžiš sa modlí takto: „Pane, odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu! Spomeň si na svojich služobníkov, Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: „Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!“ (Ex. 32, 12 – 13) „Pane, odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!“ (Nm 14, 19)
Dávid oslavuje Boha takto:
„Preto si veľký, Pane, Bože; tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha.“ ( 2Sam 7, 22)
Šalamún sa modlí:
„Pane… ale ja som malý chlapec, neviem čo si počať. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým.“ (1Kr 3, 7)
Šalamún sa klania potom takto: „Pane Bože Izraela, niet tebe podobného Boha, ani hore na nebi, ani dolu na zemi; o to menej tento dom (chrám) ktorý som Ti postavil. Nech sú obrátené tvoje oči deň a noc k tomuto domu. Vypočuj Pane prosbu tvojho služobníka Izraela, keď sa bude modliť na tomto mieste. Vypočuj a odpusť.“ (1Kr 8, 23)
Judita sa obracia k Bohu týmito slovami:
„Ty si Boh ponížených, pomoc maličkých, zástanca slabých, ochranca opustených, spasiteľ zúfalých. Áno, áno, Bože môjho otca a Bože Izraelovho dedičstva, Panovník Neba i Zeme, Stvoriteľ vôd, Kráľ všetkého svojho stvorenstva, vypočuj moju modlitbu! Daj, aby celý tvoj národ a každý kmeň poznal a vedel, že ty si pravý Boh, Boh, ktorý má všetku moc a silu, a že Izraelský národ nemá okrem teba iného obrancu.“ (Jdt 9, 11).
Izaiáš sa modlí:
„Teraz však, Pane, ty si náš otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk. Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi … hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.“ (Iz 64, 7) V Biblii existuje aj modlitba ticha, ako napríklad modlitba Anny, matky Samuelovej.
Záverom: listujúc Bibliou, môžeme uzavrieť, že podstatou modlitby je komunikovať s Bohom čím prirodzenejšou a spontánnejšou formou, zodpovedajúcou potrebe človeka, ktorú človek prežíva, pokiaľ je pred tvárou božou – v prítomnosti Boha:
hriešnik sa obracia na Boha s prosebnou modlitbou o odpustenie;
uznanlivý, vďačný, modlitbou vďakyvzdania;
trpiaci človek predkladá Bohu svoju modlitbu prosby;
človek, ktorý kontempluje veľkosť a dobrotu Božiu, sa obráti k nemu v modlitbe oslavy – adorácie.
Modlitba je intímny vzťah s Bohom – živý, úprimný a hlboký; vzťah, ktorý sa vyjadruje gestami a slovami; vzťah takisto tichý, ktorý sa dá vyjadriť aj myšlienkou a srdcom bez použitia čo len jediného slova.
Naučiť sa ďakovať:
Práve mamy sa často pýtajú: Kde mám začať z výchovou k modlitbe u mojich detí? Ako? A často tiež počuť ustarostené ponosy: Môj syn sa už vôbec nemodlí… Polohlasne sa vtedy pýtam sám seba chcejúc sa opýtať matky: Modlievalo sa aj skôr vaše dieťa, vaša dcéra, váš syn? Naučili ste ich modliť sa? Ste si istá, že sa naozaj viac nemodlí? Keď začneme tým, že sa teraz už nemodlí, znamená to, že si myslíš, že prv – skôr sa modlil.
Výchova k modlitbe je dôležitá, vážna práca jednej matky alebo otca rodiny, otca dieťaťa. A mnohí rodičia sa, žiaľbohu, tiež nemodlia vôbec. Mnohí rodičia veria, že deti sa vedia modliť, pretože modlitby recitujú. Ale odrecitovať modlitby ešte neznamená vedieť sa modliť. Pokiaľ syn, dieťa, mládenec, dievčina nekomunikuje s Bohom, nevie sa modliť. Nemyslite si, že sa to naučí sám. Áno, možno v určitých zvláštnych okolnostiach života príde sám k tomuto bodu, že bude komunikovať s Bohom. Je hriechom však, ak ostáva dlhý čas bez modlitby. Ak kvet nepolievate každý deň, čo sa stane? Ak dospievajúce dieťa čaká, že sa začne modliť v pätnástich, keď bude v nejakej búrke života, ako sa zachráni zdravý, ako bude kresťanom?
Obávam sa, že mnohí mladí ľudia sa ešte nikdy nemodlili. Možno pred Bohom nie sú vinní. Vinu majú tí, ktorí ich mali naučiť modliť sa, ktorí boli povinní naučiť ich modlitbe a neurobili tak. Uspokojili sa len tým, že ich naučili formulky uveriac, že dieťa sa bude modliť, že bude pokračovať samo v modlitbe. Nie! Pokiaľ nekomunikujeme s Bohom, nemodlíme sa. A formulky nie sú tým, čo by nám pomáhalo komunikovať s ním.
Je dôležité povedať, že práve ticho je to, čo (mi) najviac pomáha modliť sa. Nie slová. Tie slávnostne klamú modlitbu. Ale keď sme, naopak, schopní zniesť silentium Boha, sme schopní vytvoriť pravý kontakt mysle, srdca s Bohom, potom sme doslova vymrštení do modlitby a zakusujeme v našom živote moc modlitby.
Problém výuky modlitby majú všetci kresťanskí rodičia. Často sa nevie, kde začať. Chcel by som dať jednu jednoduchú praktickú radu, ktorá je veľkou autostrádou – diaľnicou modlitby: Preto, aby sme sa naučili modliť, je potrebné najskôr sa naučiť ďakovať. V prvotnej Cirkvi sa veľmi často používali litániové modlitby, prečo by jedna mama nemohla použiť večer pred spaním litániovú modlitbu poďakovania? Je to spôsob veľmi jednoduchý a zaujímavý a deti mu ihneď prídu na chuť. Prečo by sa jedna mama nemohla večer spolu s ďeťmi na okamih zastaviť a povedať svojim deťom: a teraz mi pomôžte (pomôžme si navzájom) nájsť všetko pekné, čo nám Pán dnes dal (všetky pekné veci), a poďakujme mu. A tu jedno dieťa nájde jednu vec, druhé ďalšiu, iné zasa ďalšiu… a za všetky veci, ktoré dieťa nájde, sa ďakuje: Ďakujem Ti, Pane, ďakujeme ti, Pane. Toto je litániová modlitba. Dieťa, ktoré sa naučí takto modliť, ihneď sa naučí kontaktu s Bohom. Nájde chuť v konverzácii srdca so srdcom, a potom sa naučí spomenúť si aj počas dňa a často toto spomenutie si počas dňa tvorí v ňom prvé kroky viery. Prvé kroky objavovania reality Boha.
Viete, že Ježiš jedného dňa postavil do centra túto modlitbu vďaky. Evanjelista Lukáš v 17 kapitole rozpráva, že iba jeden z desiatich uzdravených z malomocenstva sa vrátil, aby sa poďakoval. Ježiš položí takúto otázku tomu, čo sa vrátil poďakovať: „Či sa vás neuzdravilo všetkých desať? Ostatní deviati kde sú?“
Ježiš zdôrazňuje, že čaká vďačnosť. Nikto nemôže povedať, že nie je schopný poďakovať. My čakáme od detí, že budú vďačné skôr, ako by sa niečo naučili. Skôr ako dieťa začne chodiť do školy, čakáme, že vyjadrí svoju vďačnosť vtedy, keď niečo dostane. Ako povieš? -pýtame sa dieťaťa, keď mu niekto niečo dá a ono zabudne poďakovať. Boh by mal povedať, všetkým, všetkým dospelým: Ako povieš? Nepovieš ďakujem? – keď obdržíš milosť za milosťou, pretože dary, ktoré nám dáva dennodenne, sú nespočítateľné, také veľké, také výnimočné. Je ťažké, keď nás niekto volá zastaviť sa, urobiť stop, obzrieť sa dozadu a pozrieť sa, čo všetko nám Boh dal, a neísť spať bez vyjadrenia našej vďaky. Ako málo kresťanov toto robí… Bola by to taká jednoduchá vec a zároveň taká krásna, ak by niektorí kresťania, ktorí chodia za psychológmi, urobili len takúto malú kúru, každý večer vyhradiac si desať minút, štvrťhodinu, zastaviť sa. Obzrieť sa dozadu a nechať si prejsť mysľou všetky dary obdržané počas dňa a povedať Pánovi ďakujem. Som si istý, že by im toto urobilo lepšie, ako zákroky u psychológa. Aj ten, kto sa nikdy nemodlil, je schopný ďakovať.
Boh očakáva, nárokuje si našu vďačnosť, lebo nás obdaril inteligenciou. My pred osobou, ktorá nevyjadrí svoju vďaku, keď niečo dostala, zakusujeme opovrhnutie, podráždenie, potupu. Pravdepodobne cez Božie srdce prechádza pocit nepohody, ťarchy, keď nás vidí takých nevšímavých, nevďačných. Sme zaplavení darmi od večera do rána a od rána do večera. Každá vec, ktorej sa dotýkame, je Božím darom. Každá vec, ktorú cítime je darom Božím. Každú vec, ktorú vidíme, je dar Boží. Musíme sa trénovať vo vďačnosti. Nie sú potrebné zložité veci na poďakovanie. Stačí vziať srdce a povedať slovko vďaky Bohu aj bez vyjadrenia slovami; môžme ju vyjadriť trochou radosti.
Modlitba vďaky je veľkým tréningom viery, ktorý v nás kultivuje zmysel, zážitok Boha. Stačí sa len usilovať. Keď poviem ďakujem Bohu za nejaký dar, poviem ho od srdca a temer vždy, keď to poviem od srdca, usilujem sa urobiť nejaký veľkorysý skutok, ktorý mi pomôže lepšie vyjadriť moju vďačnosť.
Otázky na uvažovanie:
Ako je to s našou vďačnosťou voči Bohu? A k ľuďom?
Pripravil: Ján Štefanec, SVD
