2. nedeľa adventná (B) – komentáre k čítaniam

Začať odznova

Pred prvým čítaním (Iz  40,1-5,9-11):

„Pripravte cestu Pánovi!“ Dnešné prvé čítanie pochádza z tzv. Knihy útechy v rámci Izaiášovho proroctva. Má popisovať návrat zajatcov z Babylonu. Bolesť dlhého odlúčená sa skončila! Boží ľud ide domov!
Každý nový začiatok nesie v sebe prvok radosti. Druhú šancu milovať lepšie! Aká to úľava, keď nám odpustí priateľ, ktorého sme urazili, manželský partner, ktorého sme zranili, rodič alebo dieťa, ktoré sme si nedostatočne ctili. Každý z nás pozná príjemný pocit z nového začiatku na novom mieste, v čerstvej situácii, možno konečne triezvy od alkoholu (alebo niečoho iného), alebo konečne schopný urobiť opravdivé odovzdanie svojho života Kristovi.
Ty i ja môžeme urobiť sľub nového začiatku v každom momente svojho života. Máme na to, aby sme si vyšliapali chodníček Bohu, zažili ochranu jeho pevnej pravice i útechu nežných slov. Obdobie Adventu je časom na siatie, ktoré sa odohráva v tme; je to obdobie prípravy na úplne nový život, po ktorom každý jeden z nás tak veľmi túži.

Pred druhým čítaním (2 Pt 3,8-14):

Ty alebo ja nie sme jediní, ktorým je daná šanca nového začiatku. Tento svet sa pominie – Peter doslova hovorí, že páľou, t.j. ohňom – a to čo príde potom, sa bude úplne líšiť od všetkého, čo poznáme dnes.
Čo teda ten veľký požiar znamená pre nás? Predstav si, že všetko, čo vlastníš, všetko čo si dosiahol, všetky tvoje konexie a lobovanie pôjde hore komínom. A jediné, do čoho sa v tom novom svete oblečieme bude láska. Niet pochýb, že niektorí budeme oblečení veľmi sporo.
Skôr než sa čas naplní, zakiaľ ešte máme čas, mohli by sme trocha popremýšľať koľko energie zameriavame smerom k tomuto novému stvoreniu, kde bude prebývať Božia spravodlivosť. To budú jediné úspory v našom živote, ktoré nevyjdú nazmar.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mk 1,1-8):

Ľudia prichádzajú za Jánom v zástupoch, aby sa mu dali pokrstiť. Prichádzajú na púšť až z Jeruzalema, aby si tu vypočuli jeho tvrdé reči, a aby objali pokánie. Svoje staré cesty potopia v Jordáne a vynoria sa z neho pripravení začať znova.
Čo sa potom stalo so všetkými tými, ktorých Ján zreformoval? Čakali by sme, že títo ohniví nasledovníci Jána sa dajú dohromady a konečne vyhodia von predstavených chrámu, alebo že potrasú trónom Herodesa. Alebo aj jedno aj druhé. Herodes, ako vieme bol tak zdesený z Jánovej moci nad zástupmi, že ho nechal uväzniť a nakoniec aj sťať. Svedectvo a autorita Jánova boli naozaj veľké, tým si môžeme byť istí.
No toto sa nestalo. Niektorí z tých, ktorí boli pokrstení priľnuli neskôr – ako im to Ján odporúčal – k Ježišovi. Niektorých ku krstu priviedlo iba Jánove čaro, no nikdy sa naozaj nezmenili. A niektorí po jeho smrti – sklamaní – odpadli. Sila Jánovho posolstva a toho dňa pri rieke Jordáne nakoniec v ich srdciach vybledla.
Pre krst alebo pokánie ani nám nestačí, že sme ich iba absolvovali. To, čo sme zažili musíme rozvíjať a niesť vpred, do svedectiev a každodenných rozhodnutí nášho života.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Sústreď sa na druhú otázku z vyššie položených. Rozhodni sa pre jeden prejav kresťanskej lásky, ktorý začneš praktizovať už dnes. Nezabúdaj, že nevieme ani dňa ani hodiny, kedy príde.

Pripravil: MB@svd