2. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Odpovedať na volanie

Pred prvým čítaním (1 Sam 3, 3-10,19):

Chlapcovi Samuelovi môžeme odpustiť, že nerozpoznal hlas Pána. Na sväté miesto do Šíla ho jeho matka Anna doviedla ako Nazaréna iba krátko po tom, čo ho prestala dojčiť. Voči hlasu Pánovmu nebol dokonca vnímavý ani samotný kňaz Héli, ktorý mal v Šíle na starosti svätostánok. Bol to slaboch, ktorý mal synov, ktorí sa nevhodne a hrubo správali na tomto svätom mieste, a on ich za to ani nepotrestal, im to nevytkol. Samuel sa tak v tomto dome nemal od koho naučiť rozpoznávať Pánovo volanie. Keď sa neskôr stal načúvajúcim služobníkom, nikdy túto svoju chybu už nezopakoval. Byť poslušným, znamená načúvať Božiemu hlasu a venovať pozornosť Božiemu slovu. Samuel sa stal veľkým prorokom preto, lebo sa naučil načúvať.
Žijeme v nesústredenom svete. Tisícky hlasov z nášho okolia sa snažia o našu pozornosť a o to, aby sme sa podriadili ich ponukám. Všade, kde sa len pozrieme čakajú na nás idoly, ktoré chcú, aby sme si ich uctievali. Rozpoznať Pánov hlas v tomto zmätku nie je ľahké. No tí, ktorí sa cvičia v ceste poslušnosti, sa určite naučia, ako odlíšiť Boží hlad od hlasov iných.

Pred druhým čítaním (1 Kor 6,13-15,17-20):

Pavlova námietka proti príležitostným sexuálnym kontaktom je jasná a silná. Ak máme byť ľuďmi integrity, stvoreniami Božími podľa tela i ducha, potom nemôžeme oddeľovať skutky svojho tela od dopadov týchto skutkov na nášho ducha. Nie je možné byť zjednotený s Kristom podľa ducha a v tom istom čase spájať svoje telo s inými v povrchných vzťahoch. Ide tu o staré učenie o dvoch Pánoch: nie je možné kráčať dvoma protichodnými smermi. Človek musí urobiť jasné rozhodnutie.
Buď Boha užívaním svojho tela oslavujeme, alebo sa ním proti nemu prehrešujeme. Sexuálne spojenie je prostriedkom na telesné ale i duchovné spojenie dvoch životov. Ak sa táto moc profanuje v príležitostných páreniach, kde niet záväzku, ktorý by vytváral trvajú jednotu tiel i duší má to ďalekosiahle dôsledky. Posvätné nádoby sa nemôžu používať na profánne ciele. Tento príbeh je tak starý, ako Biblia.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 1, 35-42):

Je vždy zaujímavé, keď sa v nejakom životopise dostaneme k príbehu o učeníkoch. Dnes máme v evanjeliu Ondreja, učeníka Jána Krstiteľa, ktorý sa práve chystá na historickú zmenu svojej lojality.
Ondrej je síce typ nasledovníka, no je nie hocijaký: svoju lojalitu len tak hocikomu nedá. Má brata Petra, ktorý ho pravdepodobne okradol o stredobod pozornosti, keď boli ešte deťmi, a ktorý bol zúfalo impulzívny v správaní sa a unáhlený v reči. Ondrej si popri ňom vybudoval pokojnejší štýl. Neskôr sa pridal k Jánovej skupinke a stal sa Jánovi jedným z dvoch najbližších, s ktorými Ján často putoval. Keď potom raz Ján s veľkým zápalom a nadšením ukáže na Ježiša, Ondrej zaraz odkráča od neho a stane sa jedným z tých, ktorí budú už naveky známi ako Dvanásti.
O Ondrejovi je v evanjeliách niekoľko zmienok, no snáď jeho najzákladnejšou charakteristikou bolo, že vedel, koho nasledovať. Po jednom odpoludní, strávenom s Ježišom bol úplne ochotný vsadiť na neho svoj los. Zaraz ide domov, aby presvedčil Petra; čo bolo jeho ďalšie veľké rozhodnutie. Príbeh Ondreja dáva Cirkvi dôvod k tomu, aby nikdy nepodceňovala nasledovnícke typy.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Naučiť sa poslušne načúvať je nepretržitým procesom. Nápomocnými v našej snahe naučiť sa jasne rozlišovať, čo je a čo nie je od Boha nám môže byť pravidelné duchovné vedenie, modlitba (i v stretku), duchovné cvičenia a duchovné obnovy. Ujdi občas z hluku množstva zvukov a hlasov a nájdi si pokojné miesto, kde by si počul iba hlas „Toho, koho miluješ“.

Pripravil: MB@svd