2. nedeľa veľkonočná (A) – komentáre k čítaniam

Pán môj a Boh môj!

Pred prvým čítaním (Sk 2, 42-47):

Predstav si krst 3000 ľudí! Taký bol počet tých, ktorí fascinovaní Petrovou oduševnenou rečou v Jeruzaleme na Turíce odovzdali svoj život Duchu Svätému. Je dosť ťažké predstaviť si dnes kázeň s takým účinkom.
A ako potom žili! To, čo nám popisuje Kniha Skutkov Apoštolov nám pripadá takmer neuveriteľné. Všetko mali spoločné, nikto nebol ekonomicky zvýhodnený pred svojim blížnym, nikto nebol v núdzi, lebo každý bol veľkodušný. Takto vyzeralo spoločenstvo ľudí, ktorí sa schádzali k chvále Boha a boli poslušní učeniu Ježišovmu. Nikdy sa už nič tejto skúsenosti prvotnej kresťanskej komunity nevyrovnalo. A to až tak, že niektorí biblisti majú pokušenie si myslieť, že to bolo príliš dobré na to, aby to bola pravda. Hovoria, že Lukáš pravdepodobne prvotnú cirkev trocha zidealizoval.
No ak zoberieme vážne skutočnosť, že sme telom Kristovým, majúcim účasť na Božom živote; na moci Ducha Svätého; na milosti, ktorá prúdi do nášho sveta v každej chvíli, aby sme za jej pomoci mohli meniť náš svet na Božie kráľovstvo – môže byť potom prehnané tvrdenie, že poznávacím znakom kresťana sú vždy úctivá bázeň a radostné srdce?

Pred druhým čítaním (1 Pt 1, 3-9):

Aké zvláštne muselo byť pre Petra písať tým, ktorí nikdy nevideli Ježiša. Jeho skúsenosť bola taká veľmi bohatá na jednoduché spomienky prežité s ním: na spoločné rybárčenia, na kráčania po zaprášených cestách, hľadania miesta na prenocovanie, spoločné stolovania. Alebo na významné činy: napríklad na ten mimoriadny deň, keď kázal na Hore; alebo keď konal zázraky; na jeho žiariacu tvár pri premenení na hore Tábor; alebo na tú horibilnú noc v záhrade; či na tú takmer neskutočnú radosť, keď sa vrátil zo smrti do života.
Peter vedel, že o tomto všetkom píše ľuďom, ktorí o týchto veciach počúvajú s odstupom času, a ktorí sa nachádzajú ďaleko od miesta, kde sa to všetko stalo. Sú to ľudia, ktorí silu tejto radostnej zvesti vnímajú iba cez rozprávanie očitých svedkov a cez pozorovanie životov tých, ktorí sa nechali ňou preniknúť. No toto „zrodenie pre živú nádej“ je určené aj pre nás, ktorí tiež veríme bez toho, že by sme videli, a ktorí neustále túžime spoznať Ježiša a jeho milosrdenstvo lepšie a osobnejšie.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 20, 19-31):

Bola nedeľa večer. Traja z nich už videli prázdny hrob a Mária sa vrátila s príbehom o tom, ako Pána videla na vlastné oči. A vtom, náhle, Ježiš je tam. Vošiel cez zatvorené dvere i cez ich strach. Ponúkol im pokoj dychom Ducha Svätého. A vtom, tak ako náhle prišiel, aj náhle odišiel.
Učeníkom bolo jasné, že to nebol skupinový klam. Videli Pána! Tomáš, statočný a praktický človek, odišiel z priestoru za zatvorenými dverami i z ich paralyzujúceho strachu. No nebol schopný odísť zo svojich pochybnosti, keď mu o tom rozprávali. Možno bol práve pri hrobe, lebo chcel vedieť, či je naozaj prázdny, alebo možno chcel nájsť odtlačky dvoch párov nôh na mieste, kde Mária tvrdila, že videla Ježiša.
Pre ľudí, ako Tomáš, je veľmi ťažké konať z viery. A presne to je dôvod, prečo bolo tak dôležité, aby sa Ježiš vrátil, iba kvôli nemu samému. Niektorých z nás, ľahko ovplyvniteľných ľudí, nie je ťažké odbiť ako náboženských fanatikov. Uveríme v čokoľvek: v zázraky, v zmŕtvychvstania. No ľudia, ako Tomáš, nevyznajú svoju vieru dovtedy, kým ich na kolená neprivedie jej objav v realite. A Boh je ochotný prispôsobiť sa i ich, i našim potrebám.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Ak by s mal žiť v prvotnej cirkvi, bol by popis spôsobu jej života  Skutkov apoštolov pre teba dobrou alebo zlou správou?
• Peter hovor, že cieľom viery je spása. Od čoho dúfaš alebo veľmi očakávaš, že budeš spasený?
• Je viera pre teba ľahkou alebo ťažkou vecou? Čo by si všetko potreboval k tomu, aby si uveril, že niekto koho poznáš „videl Pána“?

Činná odozva

Napíš si svoje vlastné krédo. Začni slovami: „Verím…“ a potom pokračuj tým, v čo naozaj veríš v súvislosti s Bohom, Ježišom, Duchom svätým, s Cirkvou. Ako sa tvoje krédo líši od toho, ktoré recitujeme pri omši?

Pripravil: MB@svd