20. 7 podmienok prosebnej modlitby
Modlitba je Boží dar. Je potrebné, aby sme prosili o tento dar. Práve dnes sa budeme venovať prosebnej modlitbe a prejdeme si sedem podstatných znakov, ktoré má mať takáto modlitba. Často táto modlitba pozostáva zo žiadosti – nástojčivej prosby. Existuje však akoby inflácia v prosebnej modlitbe. Takmer všetci kresťania, keď sa modlia, žiadajú, a je spávne v našej modlitbe neprestajne prosiť, žiadať.
Don Gasparino hovorí: „Do istého času som neveril, ako verím dnes prosebnej modlitbe. Zdalo sami, že prosebná modlitba je žobráctvo, ktoré nenapomáha k viere. Potom znova som uveril, študujúc evanjelium pozastaviac sa pri veciach, ktoré ma primäli k premýšľaniu.
Napríklad v týchto troch situáciach je možno nájsť podporu pre prosebnú modlitbu:
1. Že Ježiš učil názorne prosebnej modlitbe
2. Že sám Ježiš praktizoval prosebnú modlitbu. Šimon, modlil som sa za teba, aby Tvoja viera bola pevná – non venga meno.
3. V evanjeliách je mnoho dôkazov, keď Ježiš vždy odpovie na prosebnú modlitbu, keď je prednesená s vierou.
Pozastavme sa pred problém takto: Aké veci o prosebnej modlitbe učí Ježiš? Ježiš povedal jedinečné a unikátne pravdy o prosebnej modlitbe. Sú tak silné, že bez hlbšieho skúmania sa nám zdajú prehnané. Okrem iného, nejedná sa o pár fráz roztrúsených kde tu v evanjeliu. V evanjeliu je ukrytá kompletná teológia ohľadne prosebnej modlitby. Učenie Ježiša Krista o prosebnej modlitbe môžeme rozdeliť do siedmich bodov.
Modliť sa s vierou – prvá podmienka.
Ježiš nás povzbudzuje, aby sme nepochybovali (Mk 11,22). Majte vieru v Boha. Veru hovorím vám, kto povie tejto hore vstaň a hoď sa do mora bez toho, že bude v srdci pochybovať, ale vo viere, že sa to stane, bude vypočutý. Preto vám hovorím, všetko, o čo budete prosiť v modlitbe, majte vieru, že už ste dostali. Ježiš verejne prehlasuje, že po modlitbe k Bohu treba mať neotrasiteľnú istotu v ňom.
Ježiš hovorí: Všetko o čo budete prosiť v modlitbe s vierou, dostanete to (Mt 21,22). Ježiš učí, že Božia odpoveď je istá, keď je prosba plná viery. Viera je kľúčom prosebnej modlitby. Žiadať s vierou – nástojí Kristus, pretože zvyčajne toto je to, čo chýba našej modlitbe. Žiadať žiadame, možno až príliš, ale čo ak so slabou vierou, alebo inokedy bez viery.
Ak posielame mail, dáte si všetci záležať na tom, aby ste napísali správnu adresu. Všetci vieme, čo by sa stalo, keby sme nenalepili správnu adresu z adresára… alebo mail odoslali na úplne inú adresu.
Správna adresa je podstatným elementom, aby došla pošta k adresátovi. Rovnako v modlitbe: Podstatným elementom prosebnej modlitby je viera – aby mohla byť vypočutá. Žiadať nestačí, ako nestačí napísať len list. Treba žiadať s vierou. To je to, čo robí podstatu prosebnej modlitby. Ježiš opätovne zdôrazňuje dôležitosť viery pri prosebnej modlitbe až do zunovania. Pretože je najťažším elementom našej modlitby, nad ktorým žiaľ veľmi často mávneme rukou. Pre to, aby sme žiadali s vierou, nestačia dve tri slová, nestačí zopár minút, pre to, aby sme mohli žiadať s vierou, je dôležité hlboké zamyslenie sa, je potrebná atmosféra intimity s Bohom. Žiadať s vierou znamená byť presvedčený o Bohu a o našich slabostiach, našej neschopnosti dokázať úplne všetko. Pre to, aby sme žiadali s vierou je potrebná hlboká pokora. Tu pochopíme, prečo Ježiš toľko hovorí o prosebnej modlitbe. Prosebná modlitba, ktorej učí Kristus, je silná výchova k viere. Predpokladá ju a učí viere. Keď sa zbavíme žiadostí bez viery, nutne sa dostaneme k viere. Ježiš nemohol dať jasnejší a ľahší spôsob, ako sa dopracovať k viere. Je to ale cesta ktorú ponúka všetkým. Ježiš nie je teoretik. Viera musí byť cesta, ktorou môžu prejsť všetci. A Ježiš otvára dokorán pred nami bránu, cez ktorú môžeme prejsť všetci, ak máme minimum dobrej vôle. Ježiš hovorí jasne: všetko, čo budete žiadať s vierou, dostanete. Nekladie limity úspechu modlitby. Aj delikvent sa môže vďaka modlitbe zachrániť.
Poslednú lekciu o modlitbe dal Ježiš na kríži – lotrovi. Lotrovi, ktorý sa modlí, aby sa zachránil. Ježiš povedal: Všetko čo bude s vierou žiadať v modlitbe sa vám dá. A všetko znamená všetko!
Prirodzene, v našich materiálnych potrebách existujú sektory, v ktorých si nikdy nebudeme istí o vypočutí našej modlitby, aj keď sa budeme modliť s vierou. Niektoré kríže sú veľmi potrebné a Boh, ktorý nás miluje, neodpovedá. Urobil to aj s Ježišom v Getsemanskej záhrade, keď ho neušetril od poníženia na kríži. Vieme však, že existujú oblasti, v ktorých nás chce Boh určite vypočuť, ak sa modlíme s vierou. Boh to neraz chce viac ako my, uzdraviť nás so zlozvykov, z nedbanlivosti, z lenivosti, z egoizmu, pýchy, jednoducho dostať nás z našich hriechov. Tento sektor nášho života je niekedy zapadnutý prachom. Tu vieme s istotou, že ak prosíme, Boh nás vypočuje. Ježiš nám zakázal klásť limity Bohu (Mk 11,24). Evanjelista Marek hovorí: Všetko, čo … budete prosiť dostanete …
Je to test. Test je veľmi obtiažny. Problémom je vždy slabá viera. Istý chlapec kráčal s veľkým batohom, keď mu na ceste zastavil muž s konským poťahom, nasadol .. Aký je dobrý, Aký je len dobrý, hovoril si. Treba mu ale uľahčiť a tak zobral na svoje ramená ťažký batoh, ktorý sa mohol spokojne viesť na voze. To robíme Bohu, keď máme slabú vieru. Robíme hlúposti – berieme naspäť batoh na seba.
Vytrvalosť v modlitbe – druhá podmienka
Ježiš učil modliť sa s vytrvalosťou (Lk 11,9). Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám …
Vytrvalosť, ktorú vyžaduje Ježiš, sa zdá byť vyjadrením viery. Keď sme vytrvalí v modlitbe, je to preto, lebo veríme, že Boh nás môže vypočuť. Vytrvalosť je prejavom nádeje, keď sme húževnatí v žiadaní, pretože dúfame, že Boh odpovie. Vytrvalosť je prejavom dobrej vôle, teda lásky. Oneskorenia v odpovedi zo strany Boha sa zdajú byť veľmi dôležité.
Sú dôležité pre tieto dôvody: Dozrievajú v nich problémy. Napomáhajú rast v pokore a odovzdanosti voči Bohu. Pomáhajú nám zapojiť sa do všetkého, čo žiadame. Dávajú nám často nové svetlo v našich povinnostiach, cvičia našu dobrú vôľu, posilujú vieru. Nie je to Boh, ktorý potrebuje našu neodbytnosť. Sme to my, ktorí máme vyzdravieť zo všetkého, čo bráni Bohu aby nám prišiel naproti. Musíme vyzdravieť z našej povrchnosti z našich problémov z našej neschopnosti premýšľať, našej slabej povrchnej viery, z pýchy – musíme dôjsť k tomu, že bez Boha sme nula, len stretnutie s našou neschopnosťou nám pomôže uzdraviť sa!
Prosiť v Ježišovom mene. Toto je tretia podmienka: Ježiš učí žiadať Otca v jeho mene. Ježiš sa často vracia k tejto problematike, preto je dobre sa pri nej zastaviť. Cirkev to vždy zachovávala. Neexistuje žiadna dôležitá liturgická modlitba, ktorá by nebrala do úvahy túto Ježišovu radu. Aký je pravý význam Ježišovej žiadosti: Testom nám môže byť úryvok z Jánovho evanjelia, kde Ježiš učí modliť sa skrze Jeho meno: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás …(Jn 15,16)
(Jn 16,23) O čokoľvek budete prosiť môjho Otca v mojom mene, dá vám. Zatiaľ ste o nič v mojom mene neprosili … Z týchto textov možno vydedukovať, že modliť sa v Ježišovom mene má takýto význam:
Modliť sa v Ježišovom mene znamená kvôli sile Ježiša Krista na jeho príkaz s autoritou Ježiša; v Ježišovej osobe odetí Kristom, začlenení do Krista, prostredníctvom Ježiša … Prečo toto Ježišovo prostredníctvo bolo vždy chápané liturgiou a my naopak máme problém pochopiť to? Ťažko si zvykáme na túto Ježišovu radu. Určite je za tým naša veľká nevedomosť a ľahkovážnosť.
Modliť sa k Otcovi skrze Krista, vyžaduje to hlboký vzťah s Kristom. To vyžaduje nebyť na povrchu. Byť spojení s Kristom, znamená mať Kristovu mentalitu, Jeho víziu, Jeho priateľstvo. Modlitba skrze Krista je žiadať tak, ako by to žiadal sám Kristus. Preto je veľmi účinná modlitba, lebo je to ako by sme žiadali Kristovými ústami, jeho myšlienkami, túžbami, srdcom, dôverou samého Krista.
Pre to, aby sme prosili Otca v mene Ježiša Krista, je teda potrebné byť vnútornými ľuďmi, nie povrchnými, ktorí sa hrajú so slovami. (Jn 16,24) Zatiaľ ste v mojom mene nič nežiadali – žiadajte. To je to, čo robí kresťana kresťanom. Žiadať v Kristovom mene znamená naplno veriť Kristovi. Žiadať v Kristovom mene má aj tento význam.
Existujú žiadosti, na ktoré by Ježiš dal veľmi ťažko svoj súhlas, ale sú problémy, ktoré Ježišovi zvlášť ležia na srdci, za ktoré by sa bol schopný podpísať aj svojou krvou. Ak idem k Otcovi s nejakým problémom a som si istý Kristovou oporou, prichádzam s vierou, ktorá je schopná hory prenášať. Naučme sa prednášať naše modlitby práve takto. Kristus bude žiadať toto pre nás, s nami. Kristus bude skúšať, aby prešla naša modlitba u Otca. Kristus sa nemôže zasadiť za naše magické modlitby, ale len zodpovedné, v ktorých cítime my sami spoluzodpovednosť.
Odpustiť – štvrtá podmienka. Skôr ako sa začneme modliť – odpustiť. Je to ďalšia podmienka, ktorú kladie Ježiš pri prosebnej modlitbe. Ježiš nás žiada prejsť pred Otca s priehľadným srdcom. Modlitba je vtedy Božia láska, ktorá sa nás dotýka. Ale ak naše srdce nie je v poriadku, čo sa týka lásky, Boh nás nemôže dosiahnuť. A tak Ježiš nadiktoval veľmi dôležité pravidlo prosebnej modlitby. Toto jasné učenie Kristovo obsahujú dva biblické texty.
(Mk 11,25) A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je na nebesiach, vám odpustil vaše hriechy.
(Mt 5,23) Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam, pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
Keď sa idete modliť – Ježiš učí jasne, že odpustenie je úvodom modlitby. Akoby chcel povedať, oblečte sa do šiat modlitby. Áno, pretože keď sme stratili šaty lásky, stratili sme Boží oblek. Nepovedal, že láska je rozdielnym znakom kresťana?
Ježiš nás upozorňuje neoddeľovať lásku od modlitby. Nemali by sme sa ukazovať pred Božou tvárou bez lásky. Ježiš nás upozorňuje, aby sme to nerobili. Je to ako rituál na kráľovskom dvore. Praktický rituál, ktorý namiesto toho, aby nás pozdvihol, stiahne nás na zem z oblakov, pomáha nám nohami kráčať po zemi. Rituál ktorý namiesto vytvárania noblesy nám pomáha ísť v ústrety bratom a sestrám. Zdôrazňuje, že bratia sú prednejší ako Boh, sú cenní, a dôležití ako Boh. Ak máte niečo proti hriechom – odpustite. Nezdá sa nám to tak jednoduché, ako nám to Kristus nariaďuje, ale Ježiš to nariaďuje, prikazuje. Prikazuje nám to ako niečo úplne samozrejmé a my by sme si to mali všimnúť. Odpustiť, zabudnúť, povzniesť sa nad urážku – nie je to jednoduché. Vyžaduje to zamyslenie, pokoj, dobrú vôľu, dobré a štedré srdce.
Často náš problém odpustiť nám dopomáha robiť veľkú chybu, lebo zamieňame slovo cítiť so slovom chcieť. Ježiš Kristus nesníva o tom, že nebudeme cítiť urážky, ani nám to neprikazuje. Boh nás urobil citlivými. Ježiš hovorí o vôli odpustiť. Vôľu odpustiť môžeme doporučovať vždy, citlivosť nie! Vôľa odpustiť je vždy možná. Citlivosť nie vždy. Je v nás všetkých ľahko a skoro prítomná. Možno existuje znak, keď sme skutočne odpustili, keď sme schopní odpovedať tomu, kto nás urazil a zranil tým, že mu urobíme dobro.
– Keď mu môžeme urobiť dobre, nevyčkávame a nešpekulujeme.
– Keď sme schopní kontrolovať jazyk, keď hovoríme o tej osobe, ktorá nás zranila.
– Keď sme schopní v skrytosti prosiť pre túto osobu Božie požehnanie. Keď sme schopní robiť toto všetko, vtedy sme naozaj skutočne odpustili a môžeme pokročiť v prosebnej modlitbe.
Ježiš učí modliť sa za iných a s inými. Toto je piata podmienka prosebnej modlitby.
Ježiš učil modlitbe len v množnom čísle. Model modlitby Otče náš je celý v plurále. Je to zaujímavý fakt. Ježiš vypočul mnohé modlitby, prednesené v jednotnom čísle, ale keď učí modliť sa: pozýva prednášať ich v množnom čísle, čo znamená, že v momentoch zvolania k Bohu je lepšie, ak kráčame spolu s inými bratmi. Vďaka Ježišovi, ktorý žije v nás a my v ňom, už viac neexistujeme sami. Sme zodpovední síce za naše osobné činy, ale nesieme v sebe zodpovednosť za všetkých bratov a sestry, všetky dobrá, ktoré sú v nás a za ktoré ďakujeme iným.
Kristus nás pozýva skončiť s naším individualizmom v modlitbe. Modliť sa s inými je modliť sa za iných. Vziať do úvahy potreby bratov a zároveň posilniť našu individuálnu modlitbu modlitbou iných bratov. Toto robí špecifickým Ježišovo učenie o modlitbe. Pokiaľ bude naša modlitba individualistická, má malý obsah lásky, preto bude mať málo kresťanskej chuti. Je veľkou radosťou modlitba, ktorá je očistená od každého egoizmu. Možno je dôležité objasniť, že existujú individuálne problémy, ktoré majú možno príliš silný dopad na iných.
Boh určite chce, aby sme sa modlili s týmito problémami a za ne. Láska, je víťazstvo nad našou pýchou, ovládnutie nášho egoizmu. Sú problémy, ktoré majú dopad na život iných. Za tieto problémy je potrebné sa modliť s veľkou vierou a vytrvalosťou. Ale možno to, čo sa môžeme naučiť, je práve toto: Urgencia nechať si pomôcť cez modlitbu od bratov. V 18. kap. Matúšovho evanielia čítame: „Veru, veru hovorím Vám: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi.“ Ježiš, ako sa zdá, v tomto úryvku nám odhaľuje silu spoločnej modlitby. Skupina, spoločenstvo má zvláštnu moc a vplyv na nás. Ježiš až do posledného momentu v Getsemanskej záhrade chcel mať okolo seba ľudí, ktorí by sa s ním modlili. V Getsemany si vybral Petra, Jakuba a Jána aby ostali spolu sním sa modliť. V skupine máme zvláštnu moc voči Bohu, učí nás to Ježiš! Zverí nám dokonca tajomstvo: V skupine, ktorá je zhromaždená v Jeho mene sa modlí aj On sám. Cirkev sa vždy modlí v plurále. Cirkev nie je za individulalistickú modlitbu. Pozor! Vďaka Kristovmu príkladu sú všetky modlitby v plurále.
Modliť s bratmi a za bratov by malo byť jasným znakom nášho kresťanského života. Aj keď sa modlíme sami. Cirkev nie je proti individuálnej modlitbe – momenty ticha v liturgii – po čítaní, kázni, prosbách, prijímaní, indikujú nakoľko jej leží na srdci intimita každého veriaceho s Bohom, ale spôsob modlitby, nesmie byť nikdy izolovaný od potrieb bratov a sestier.
Individuálne modlitby áno, ale nikdy egoistické. Ježiš nám dal veľa silných príkladov. Modliť sa za hlavu cirkvi: Šimon, Šimon satan vás chcel rozvrátiť, ale ja som prosil za Teba, aby bola pevná Tvoja viera a Ty, až sa raz obrátiš, budeš posilňovať bratov.
Pri poslednej večeri sa modlil za dvanástich – neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria v Teba Otče …
– (Mt 5,45) hovorí: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za svojich prenasledovateľov a na kríži nám dal príklad: Otče odpusť im lebo nevedia, čo robia.
Ježiš učí prosiť, žiadať v každej potrebe – šiesta podmienka.
Ježiš učí prosiť, žiadať v každej potrebe. Neučil, že pre niektoré problémy a ťažkosti sa máme modliť a pre iné nie. Učil, že môžeme a máme prosiť za akýkoľvek problém Boha a On odpovie. (Mk 11,24) Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať. (Mt 18) – Ak dvaja z vás budú jednosmyseľne prosiť za čokoľvek. (Jn 14) – Čokoľvek budete žiadať v mojom mene Otec nebeský Vám dá. (Jn 15) – Žiadajte čokoľvek a dá sa Vám…
Nie je možné určiť hranice sile modlitby. Budeme pokúšaní limitovať oblasť modlitby len na duchovné veci. Ale Kristus to nemyslel takto. V slávnej knihe od Barkleya, protestantského spisovateľa s názvom Šéf Démon sa dočítame, že ak sa snažíme zaujímať len o modlitby veľmi duchovné, je stále veľkým pokušením zavrieť Boha medzi oblaky.
Ježiš nás inštruoval k Bohu úplne odlišným spôsobom. Ježiš nefavorizoval racionalizmus. Boh vstúpi tajomne do našej slobody… Podľa Ježiša Boh vojde do najmenších detailov našej existencie, počíta nám vlasy na hlave… Ježiš nemohol byť geniálnejší a my žijeme neraz v toľkej nevedomosti. Potrebujeme vojsť do záhybov našej duše a skoncovať s naším hlúpym racionalizmom. Je ťažké to pochopiť lebo musíme bojovať proti sebe samým. Vidieť to, čo my nevidíme, musíme počuť to, čo nepočujeme. Musíme veriť! Ježiš nás pozýva mať skúsenosť v blízkosti Boha z toho, čo je pre nás, práve prostredníkom dôvernej modlitby, cez všetky naše problémy. Dôverné modlitby nám otvárajú cestu k skutočnému, konkrétnemu, afektívnemu vzťahu s Bohom. Potrebujeme ísť dopredu s našou vierou. Stiahnuť ju dolu na zem zo stratosféry. Len vtedy náboženstvo prenikne do našich záhybov bytia.
Žiadať Ducha Svätého je siedma podmienka. Kristus učí žiadať – Otca najzvláštnejšiu vec – žiadať nekonečné dobro Ducha Svätého. „Ktorý Otec dá synovi, ktorý ho žiada o chlieb, namiesto chleba kameň, alebo namiesto ryby hada. Keď vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary, o čo skôr Nebeský Otec dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia?!“ Ježiš učí, žiadať Ducha Svätého. Jeho slová nám otvárajú veľkú skutočnosť: My sme zodpovední za Ducha Svätého v nás. Stačí sa otvoriť Otcovej žiadosti a zakúsime moc a silu Ducha. Sme to my sami. Môžeme mu nechať voľnú cestu, alebo potlačiť jeho účinky v nás. Sme ovládateľmi veľkej moci. Boh nás chcel sám takýchto veľkých. My sami sme Pánmi Ducha. Možno to znie až uražajúco.
Modlitba je špecifickým prostriedkom pre otvorenie sa Duchu – takto učí Ježiš. To znamená, že v každom čase a v každej situácii môžeme slobodne riadiť tento obrovský Boží dar. Je to dôležité. Môžeme robiť chyby, ale Duch a jeho sila je v nás. Nijaká katastrofa nám nemôže zabrániť vlastniť Boha. Prosme si Ducha Svätého a Pokoru, Lásku. Prosme Ducha – on je Majster. Duch Svätý je vždy k dispozícii.
Otázky na uvažovanie:
Keď prosím v modlitbe o niečo, robím to s vierou?
Som vytrvalý v modlitbe?
Keď prosím, prosím v Ježišovom mene?
Odpustil som tým, ktorým som mal už dávno odpustiť?
Modlím sa za iných a s inými, alebo som samotár?
Prosím v každej potrebe, alebo selektujem, čo prednesiem?
Žiadam si Ducha Svätého?
Pripravil: Ján Štefanec, SVD
