21. Apoštoli

sekcia Vzory lásky

Pondelok, 14.4.2008

Počas poslednej úvahy sme si priblížili ako vzor lásky Pannu Máriu, Ježišovu matku. Dnes upriamime náš pohľad na Ježišových najbližších spolupracovníkov – na apoštolov.

Apoštol Ján bol blízky nielen Márii, o ktorú sa veľkoryso staral, ale aj samému Ježišovi kvôli rýdzosti jeho lásky. Ján bol horlivý a často aj vznetlivý, ako jeden zo synov hromu, no pri Ježišovi sa jeho povaha stávala zrelšou, tichšou a dobrotivejšou. Ak si vezmeme jeho tri listy a prečítame si ich objavíme v nich že sa k nám prihovára jemná a ušľachtilá duša. Neustále nás povzbudzuje k láske. Keď sa začítame do Jánových listov nadobudneme dojem že Ján ani nevie o inom písať, iba o láske. V jednej legende sa o ňom hovorí že celkom slabý storočný apoštol, keď ho zaniesli medzi zhromaždenú obec, stále kázaval iba jedno jediné: „Dietky, milujte sa navzájom!“

Apoštol Jakub, Pánov príbuzný bol apoštol lásky. Osobitne ho zaujali sociálne témy v blahozvesti jeho Majstra a dával im zaznievať ďalej. Z jeho života poznáme iba málo. Jeho list dvanástim kmeňom obsahuje v mohutnej populárnej reči nielen praktické napomenutia, nielen ako si treba dávať pozor na jazyk, byť umierneným, vyhýbať sa hriešnemu posudzovaniu, starať sa o dušu brata, ale aj nástojčivú, prorocky mocnú výzvu konať skutky lásky. Zo zopár kapitol, ktoré obsahuje Jakubov list počuť hlasné, prudké údery ľudsky a kresťansky cítiaceho srdca, ktoré trpí pod nesmiernym protikladom medzi chudobnými a bohatými a očakáva od kresťanstva riešenie a vyriešenie tohto protikladu.

Dnes je táto výzva nanajvýš aktuálna. Prehlbujúce sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými, zbavovanie sa zodpovednosti za chudobných zo strany bohatých, atď. To sú aktuálne problémy, ktoré by nikomu z nás nemali byť ľahostajné. Keď aj nemôžeme nič konkrétne urobiť, dôležité je neostať mlčať a prizerať, prípadne vyhovárať, že veď to nie je môj problém.

Bol to práve Jakub, ktorý ako prvý dal prikázaniu z bratskej lásky slávnostné meno: „Kráľovský zákon“ /Jak 2, 8/.

Na apoštolovi Pavlovi by sme sa dopustili krivdy, keby sme sa aj o ňom nezmienili z kruhu apoštolov ako o vzore lásky. On, ktorý o láske k blížnemu napísal to najkrajšie, čo sa kedy vo svetovej literatúre o tejto téme napísalo, nebol od prirodzenosti obdarený mäkkou dobromyseľnosťou a milotou. Naopak, jeho myseľ bola pôvodne fanatická, násilnícka, neľútostná. Ale, a tým je utešujúcim príkladom pre všetky od prírody tvrdé charaktery – pod vplyvom Krista a kresťanstva, stala sa jeho duša vľúdnejšou a milšou. Predtým nie práve priateľský, k ľudom, stal sa napokon sluhom všetkých ľudí, dobre o nich zmýšľajúci a plný súcitu. Pre takých ľudí ako Pavol, nie je ľahko dať svojej reči zvuk lásky. O Pavlových listoch znalec sv. písma píše: „Prirodzenosť, mužná vážnosť a srdce povznášajúce pocity striedajú sa s miernosťou, vľúdnosťou a súcitom…. Napomína, trestá a zasa utešuje, s dôrazom útočí, s prudkosťou doráža, potom opäť hovorí milo do duše, rozvíja svoje krajšie pocity pre cudzie blaho, svoje zľutovanie a bázeň, aby nikoho nezarmútil.“

U muža činu sa láska najlepšie a najprirodzenejšie prejavuje v jeho skutkoch. O skutkoch apoštola národov nie je potrebné hovoriť; celý svet pozná jeho cesty, jeho kázne, jeho bičovanie, jeho žalárovanie, jeho prenasledovania, jeho nočné bdenia, jeho mrznutie a hladovanie, jeho stroskotanie na lodi a jeho smrť v službe starostlivosti o duše. Ak v niekom, tak to bolo práve v Pavlovi bola stelesnená tá forma lásky, ktorú nazývame horlivosť za duše.

MIESTA DOKUMENTUJÚCE LÁSKU APOŠTOLA JAKUBA:

JK 1, 19-27 POČÚVAŤ A USKUTOČŇOVAŤ SLOVO

¹⁹Vedzte,bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, ²⁰lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. ²¹Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. ²²A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. ²³Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, či si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. ²⁴Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. ²⁵Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. ²⁶Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. ²⁷Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta.

JK 2, 1- 10 NENADŔŽAŤ NIKOMU

¹Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. ²Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve ³a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: “ Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!“, ⁴vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! ⁵Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? ⁶A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia práve oni po súdoch? ⁷A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? ⁸Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“, dobre robíte. ⁹Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. ¹⁰Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.

JK 3, 13 – 18 PRAVÁ A FALOŠNÁ MÚDROSŤ

¹³Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. ¹⁴Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. ¹⁵To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. ¹⁶Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. ¹⁷Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. ¹⁸A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

JK 5, 1 – 8 PROTI BOHÁČOM

¹A vy boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! ²Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. ³Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch.⁴Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. ⁵Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. ⁶Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje.

BUĎTE TRPEZLIVÍ, PÁN JE BLÍZKO

⁷Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká kým nedostane včasný i neskorý dážď. ⁸Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje.

SV. PAVOL O LÁSKE:

1 KOR, 13, 1 – 13 HYMNUS NA LÁSKU

¹Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. ²A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. ³A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. ⁴Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,⁵nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, ⁶neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. ⁷Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. ⁸Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. ⁹Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. ¹⁰Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. ¹¹Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.¹²Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. ¹³A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Sv. Ján nás povzbudzuje v prvom liste týmito slovami:

1JN 4, 7-21 PRAMEŇ LÁSKY

⁷Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. ⁸Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. ⁹A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. ¹⁰Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. ¹¹Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. ¹²Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. ¹³A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. ¹⁴A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. ¹⁵Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. ¹⁶A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. ¹⁷Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. ¹⁸V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. ¹⁹My milujeme, pretože on prvý miloval nás. ²⁰Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. ²¹A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.