21. nedeľa cez rok (B) – komentáre k čítaniam

Ku komu by sme šli?

Pred prvým čítaním (Joz 24, 1-2a 15-17. 18b):

Keď Mojžiš zomrel, jeho miesto prevzal Jozue. On vyviedol ľud z púšte a previedol ho cez rieku Jordán do zeme, ktorá mu bola prisľúbená. Keď cítil, že i jemu sa blíži smrť, zhromaždil ľud a vyzval ho aby urobil rozhodnutie. Chcú slúžiť Pánovi, ktorý ich doviedol až sem, alebo budú slúžiť miestnym bohom? Ľudia sa rozhodli, že budú určite nasledovať Pána. Jozue však pritlačil znova: „Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi!“, t.j. „je možné, že mu nebudete schopní slúžiť“, hovorí ďalej v úryvku, ktorý si my dnes už nečítame. No ľudia sa aj napriek tomu rozhodnú pre poslušnosť svojmu Bohu. Jozue na to vezme veľký kameň a nazve ho pred ľuďmi svedkom ich slov, lebo počul všetko, čo povedali. Potom ho položí ako základný kameň svätyne, ktorá bola na tom mieste ustanovená.
Každý z nás máme takýto kameň, ktorý je svedkom nášho sľubu. Náš krst, naše birmovanie, každá naša spoveď či každá eucharistia vyjadrujú našu ochotu nasledovať Pána. Spoločenstvo viery, ku ktorému patríme svedčí za nás. Znakom, slovom a členstvom v tomto spoločenstve svedčíme zasa my za seba. A predsa vieme, že varovanie Jozueho je pravdivé: ak naše životy nebudú v zhode s naším rozhodnutím, naše rozhodnutie bude na posmech.

Pred druhým čítaním (Ef 5, 21-32):

Pasáž o mužoch a ženách, ktorá nasleduje, je veľmi nepríjemná. Nielen pre mužov a ženy žijúcich v manželstve, ale i pre kazateľov, ktorí ju majú vysvetľovať. „Ženy [buďte podriadené] svojím mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy…“ Máme tendenciu ju vysvetľovať tak, že to platilo len pre vtedajšiu kultúru, no naša je iná.
Čiastočne je to pravda. No predsa, čo tak pouvažovať o nevyhnutnosti vzájomného podriaďovania sa vo vzťahoch? Bez neho žiaden vzťah nemôže fungovať. Pavol na inom mieste hovorí, že my ľudia sme ako telo, ktoré sa skladá z mnohých údov. No každý úd musí svojou snahou slúžiť vytvárať spoločenstvo s celkom. Toto telo má len jednu hlavu a tou je Kristus. Ostatné jeho údy majú slúžiť, t.j. majú sa vždy podriaďovať: a to buď Kristovi, alebo jeden druhému.
A je tam logika: človek, ktorý miluje sa vždy podriaďuje tomu, koho miluje. Láska je vždy o podriaďovaní sa! Ak miluješ, či si muž alebo žena, budeš vždy prvý, ktorý sa bude podriaďovať.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Jn 6, 60-69):

Ako môže niekto takúto reč zobrať vážne!?, ľudia sa pýtali jeden druhého. Ježiš hovorí o mystickej realite svojej misie a svojho sebaobetovania a mnohí, ktorí ho dovtedy nasledovali sa rozhodli od neho odísť.
Rozmýšľam, či by som ja po jeho slovách „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba!“ zostal. Bol by som určite vychutnával byť v jeho prítomnosti, keď sa obul do chrámových predstaviteľov; horlivo by som sa k nemu priznal, keď uzdravil chlapca z horúčky alebo keď muž chorý 40 rokov začal chodiť. Určite by som pozorne počúval jeho učenie o hodine, ktorá prichádza a o vzťahu medzi Otcom a Synom. No čo sa týka jeho reči o Chlebe Života, tam by som určite narazil na svoje limity. Zdá sa taká divoká, taká obrazná, taká neuchopiteľná a nepresvedčivá.
Petrove slová v tejto chvíli sú výnimočne skvelé. Povie v nich to najlepšie, čo sa v tejto chvíli dalo povedať a vyjadrí nimi zároveň i svoj elán a istotu. Pane, nejdeme nikde. Zostaneme na mieste. Mimo teba niet života, iba pomalé odtekanie dňa za dňom a potom: tma!
Ježiš však vie, že medzi Dvanástimi je diabol a že dokonca i tá najvernejšia odpoveď sa môže zmeniť na zradu.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• Okrem sviatostí, aké iné „kamene“ sú v tvojom živote, ktoré boli značkami na tvojej ceste viery?
• Uvažuj nad druhým čítaním dnešnej nedele. Čo myslíš, mali by sa Pavlove slová zobrať doslova? Ak áno, ako to vidíš v praxi? Ak nie, ako potom?
• Ako by si ty bol reagoval na Ježišove slová v 6. kapitole Jánovho evanjelia? Ako reaguješ dnes, keď už más isté poznatky ohľadom eucharistie a isté skúsenosti s ňou?

Činná odozva

Spomeň si na známych ľudí, ktorí boli „pohoršení z náboženstva“, napríklad kvôli zlému zachádzaniu s nimi v Cirkvi, alebo pokryteckými spôsobom života jej predstaviteľov, alebo neschopnosti vidieť súvislosti medzi slovami a skutkami tých, ktorí o náboženstve kážu a pod. Pomodli sa za nich na ich ceste hľadania viery.

Pripravil: MB@svd