26. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Úplne iné chápanie toho, čo je správne
Pred prvým čítaním (Ez 18, 25-28):
Dnešné Ezechielovo sa nachádza v celej 18. kapitole a oplatí sa prečítať si ho celé. To, čo Pán hovorí Izraelu je nádherne nové. Proroctvo sa odvíja okolo príslovia: otcovia jedli plánky, synom stŕpli zuby. Čo znamená, že hriechy rodičov budú mať dôsledky na deťoch, alebo že Boh bude neprávosť súčasnej generácie trestať až do siedmeho kolena.
Ezechiel ohlasuje nové slovo od Pána, radikálne „NIE“ tomuto nezmyselnému predlžovaniu zla. Pán hovorí, že každý z nás sa bude zodpovedať iba za to, čo zlého on sám vykoná. Tiež hovorí, že Boh si želá, aby každý žil a nie zomrel.
V tomto proroctve Boh odmieta chybnú teológiu, ktorá robí Boha pomstivým despotom, ktorý sa kochá z ničení toho, čo koná zlo. Puritánska vízia „hriešnika v rukách rozhnevaného Boha“ je naša predstava spravodlivosti, nie Božia. Boh nás túži spasiť všetkých.
Pred druhým čítaním (Fil 2, 1-11):
Pavol nežne žobre Filipanov, aby žili v jednote a pokore, a aby mali medzi sebou také postoje aké mal Kristus. A hneď nato vyriekne tento prenádherný hymnus o Kristovi v nádeji, že každému ním vysvetlí, aký presne bol ten postoj Kristov.
Predstav si toho najbohatšieho a najmocnejšieho človeka v krajine, ktorá obsahovala všetky predstaviteľné dobrá, ako sa rozhodne všetko zanechať a prísť žiť medzi najchudobnejších. Nie iba nakrátko, na skusy, aby vedel ako to je byť chudobným, ale natrvalo a naozaj, a k tomu ešte zomrieť v potupe. Kedykoľvek, jediným telefonátom, mohol všetko zmeniť, vrátiť sa naspať do svojho panstva, a žiť znova svoj pohodlný život. On to ale nikdy neurobil. Ako si máme vysvetliť tento jeho skutok solidarity a ten až hrôzostrašne dokonalý skutok lásky a spravodlivosti?
V Ježišovi zrieknutie sa seba samého je väčšie než si dokážeme predstaviť a jeho solidarita nás vedie k vyslobodeniu z každej formy chudoby. A presne toto je dôvod, prečo Ježiš dostal meno, ktoré je nad každé iné meno a prečo je on pravým Pánom Lásky.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 21, 28-32):
Veľkňazi a zákonníci prídu za Ježišom, aby sa ho popýtali na jeho autoritu a moc. Na základe akej moci učí, ozdravuje, upravuje Zákon? Nie je predsa ani kňaz ani zákonník, ani starší ba dokonca ani vzdelanec. Bez oficiálneho poverenia alebo myšlienkovej školy, na ktorú by sa mohol odvolávať nie je predsa ničím, iba obyčajným pochybným exotom z Galiley.
Ježiš prenáša diskusiu s nimi na inú úroveň. Namiesto hovorenia o autorite, vec prenesie do otázky poslušnosti. Autorita sa nachádza – ako vyplýva z jeho slov – nie v oficiálnym kanáloch, ale vo vernom služobníkovi. Iba ten, kto plní vôľu Božiu sa môže nazvať Božím poslom. Poverovacími listinami sú naše skutky.
A to je dôvod, prečo mýtnici a neviestky môžu vojsť do kráľovstva, kým veľkňazi a starší si musia hľadať ubytovanie inde.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Ako sa Božie chápanie spravodlivosti líši od toho tvojho?
- Ktorý verš z Hymnu o Kristovi Ti hovorí najsilnejšie?
- Kedy si sa správal ako prvý syn z podobenstva? Kedy ako druhý?
Činná odozva
Daj si počas tohto týždňa pozor na svoje skutky, ktoré by ťa oprávňovali volať sa kresťanom. Keby si mal napísať krátky životopis, ktorý by ti slúžil ako vstupenka do kráľovstva, čo by si tam napísal?
Pripravil: MB@svd
