28. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam
Bohatá hostina, vyberané vína
Pred prvým čítaním (Iz 25,6-10):
Náboženstvo má povesť zbožnej nudy. Od kresťanoch si mnoho ľudí myslí, že sa nevedia zabávať. Ak to tak je, potom je to do istej miery naša vina. Iba málokedy nás napadne zorganizovať večierok a tešiť sa na ňom spolu s priateľmi. Radšej organizujeme lamentácie, protesty a pôsty.
No toto nie je kresťanstvo. Poznám jeden kresťanský pár, u ktorých sa neustále slávi. Často k sebe pozývajú ľudí. Slávia ich úspechy, životné prechody ba i nespravodlivosti. Svojimi sláveniami ako keby tieto nespravodlivosti, ktoré sa stali, odčiňovali, alebo vyvažovali. Často u nich vidieť šťavnaté jedlá a výborné vína. Presne tak, ako u Izaiáša. Vedia smútiť s tými, ktorí smútia a ponúknuť teplo a nádej priateľom i neznámym. Sú rodinou každého a ich obývačka je kostolom pre všetkých. Ruka Pánova spočíva na návrší, ktorým je ich otvorená, neustále k službe pripravená láska. Títo ľudia mi poukazujú na fakt, že celá cirkev je v skutočnosti hostinou a že Pánom tejto hostiny je Boh.
Pred druhým čítaním (Flp 4,12-14, 19-20):
Lekcionár občas niektoré verše v čítaní vynecháva. Občas však stojí za to si ich všimnúť. Pavol je Filipanom veľmi osobne vďačný za to, že mu poskytli materiálnu podporu. Sú jeho zázemím, na rozdiel od iných komunít, ktoré na neho zabudli. Pavol zdá sa, ako keby im hovoril: viem byť bohatý, ale i chudobný; no aj napriek tomu je dobre, keď mi pomáhate, lebo tým si zhromažďujete bohatstvo v nebi. Toto je dobrý argument pre pomoc. Je dobre myslieť i na večnosť a na dobré skutky, ktorými si ju získavame. No je tu aj iný argument. A zdá sa, že pre Pavla tento je rovnako dôležitý, ako ten prvý. Tým, že mi pomáhate, podporujete moju misiu. Ak to robíme len pre to, že máme za to odmenu v nebi – čo je neodškriepiteľný fakt – potom ako keby sme si odďaľovali vychutnávanie plodov svojej štedrosti. A my si svoju čnosť dávania tam, kde to treba môžeme vychutnať už dnes, keď vidíme, ako sa dielu, ktoré podporujeme darí.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 22,1-14):
Ak sa veľkňazom a starším z ľudu minulú nedeľu nepáčilo, že ich Ježiš prirovnáva k zlým nájomníkom vo vinici, potom sa im rovnako nepáči ani to, že ich dnes prirovnáva k neporiadnym hosťom, pozvaným na svadbu. V podobenstve majú len dve možnosti: buď sú ako arogantní hostia, ktorí pozvanie úplne odmietli, alebo sú ako hosť, ktorý prišiel na svadbu bez náležitého oblečenia. Ako by ste sa radšej videli: ako zhoretí do tla vo vypálenom meste, alebo so škrípajúcimi zubami vo väzení?
No o to nejde. Podobenstvo nie je o treste za neúčasť alebo za nenáležitú účasť. Nie je o strachu z toho, ako dopadnem, keď neprídem, alebo keď prídem nevhodne. Je o tom, aby sme uznali, že sme pozvaní a pozvanie nie je násilie. Je to česť. Nebyť na svadbe, znamená nebyť pri tom. Buď si vo vnútri, alebo si mimo. Ak si mimo, si naozaj mimo, to je jedno z akého dôvodu. Jednoducho si mimo. Z vlastného rozhodnutia. Ako sa staviaš voči pozvaniam?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Je vaša farnosť miestom, kde sa skutočne slávi: v liturgii, v spoločenstve, v nasledovaní volania k skutkom spravodlivosti? Ak nie, čo by sa dalo pre to robiť?
- Je tvoja štedrosť veľkorysá alebo je vypočítavá (alebo nijaká)? Kde dávaš najčastejšie bez nároku na odmenu?
- Ako sa pripravuješ na nikdy sa nekončiace pozvanie k účasti na Božej hostine?
Činná odozva
Skús usporiadať stretnutie s pohostením, z ktorého by si nemal žiadnu inú výhodu – spoločenskú, finančnú, alebo osobnú – okrem tej, že prejavíš ľuďom priazeň. Alebo to urobte s niekým spolu, zíďte sa ako spoločenstvo, veď ak sú ľudia spolu a majú pohodu, toho nikdy nemôže byť nazvyš.
Pripravil: MB@svd
