29. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Dať cisárovi, čo je jeho

Pred prvým čítaním (Iz 45,1,4-6):

Proroctvo Pánovo je veľmi prekvapujúce: Kýros, babylonský dobyvateľ je uznaný za Božieho pomazaného. Utláčanému ľudu vo vyhnanstve musela táto myšlienka pripadať šokujúcou. Je možné, aby ich Boh stál za nadvládou babylonského vládcu!? Prečo? Veď Kýros ich Boha ani len nepozná!
Izaiášovo proroctvo to však pripúšťa. A nielen to: Boh môže byť činný cez všeličo, nielen cez kanály, kde by sme to očakávali a ktorým dôverujeme. Božia vôľa sa môže realizovať nielen cez zbožného pápeža, ale aj cez darebáckeho cára či prezidenta, ak sa Boh tak rozhodne. Boh si na svoje ciele použil dokonca i faraóna a jeho tvrdé srdce. Na tom nezáleží, že Kýros si neuvedomuje, že je Božím pomazaným a že ten, kto ho priviedol do tohto bodu jeho kariéry je práve Boh. Mimo Boha niet žiadnej moci: všetko, čo sa stane, stane sa ako súčasť Božieho plánu.
Toto by mohla byť dobrá zvesť napríklad pred voľbami, zvlášť vtedy, ak tvoj kandidát nebol zvolený. Ak Boh mohol oslobodiť Izrael z otroctva za pomoci Kýra, potom bude naisto schopný urobiť veľa dobrého aj za pomoci práve zvolených úradníkov, nech sú nimi ktokoľvek.

Pred druhým čítaním (1 Sol 1,1-5):

Pavol pripúšťa, že to, čo priviedla Solúnčanov k obráteniu bola moc Ducha Svätého a nie púha ľudská snaha. Predstav si, koľko dobra by Cirkev mohla vykonať, ak by si jej členovia toto uvedomovali. Namiesto sužovania sa nad tým, že nemáme dostatok talentov alebo peňazí na svoju službu, by sme sa mali viac sústreďovať na to, či sme dobr epripravení byť Božími svedkami. Zabúdame, že my sme len púhymi nádobami, ktoré Boh môže naplniť svojím svetlom doplna.
Verejní rečníci každej profesie to vedia veľmi dobre: môžeš sa pripravovať ako najlepšie vládzeš, môžeš poznať všetky rečnícke zvraty a finty a predsa aj tak prepadnúť. No, môžeš byť nevzdelaným človekom so slabými vyjadrovacími schopnosťami a pri tom môžeš prebudiť k životu tisícky ľudí svojou úprimnosťou a láskou. Príklady na jedno i na druhé poznáme všetci.
Ak by sme sa boli schopní podriaďovať viac Duchu Svätému, aká to rieka milostí by cez nás mohla prúdiť do sveta!?

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 22,15-21):

„Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu,“ zapradú učeníci farizejov ako mačka pri nohách Ježišových. Lichotia mu falošnými a prázdnymi slovami. No Ježiš nie je blázon, a celú vec hodí naspäť medzi nich bystrou slovnou hračkou.
No ak čítame medzi riadkami, je to viac, než len slovná hračka. Pýtajú sa na cisársku daň: na problém zákonu poslušných židov. Ježiš ich vyzve, aby mu ukázali mincu, čo oni okamžite urobia. A to je trapas: ako je možné, že hrdý, protirímsky naladený Žid má pri sebe rímsky peniaz, ktorý ho podľa židovských predpisov znečisťoval. Týmto sa odhalili. Dokázali, že sa tým či oným spôsobom nachádzajú na výplatnej listine Rimanov. A tak Ježiš im odpovie stroho: nech ten, kto požíva výhody cisára, cisárovi platí aj poplatky. Nič nie je zadarmo. No čo patrí Bohu, to treba dať Bohu. Jeho ostrá myseľ ich zmrazila, preto sa radšej čo najrýchlejšie stratia.
Nemali by sme ale unáhlene farizejov súdiť. Väčšina z nás podobne ako oni nosí vo svojom vrecku mince mnohých ríš a kráľovstiev dnešného sveta. Veru nie je vždy jasné, komu sme vlastne lojálni.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

•  Kedy si vo svojom živote zažil, že Boh pôsobí cez veci, ľudí, linky, kde by si to najmenej čakal?
• Ako používa Boh tvoje slabosti na svoje ciele?
• Ako občan Božieho kráľovstva, akým iným kráľovstvám slúžiš? Kedy alebo v akej oblasti sú tvoje kráľovstvá, ktorým slúžiš v konflikte s Božím kráľovstvom.

Činná odozva

Niekto, koho poznáš by potreboval počuť čosi dobré. Dovoľ Duchu Svätému, aby on „zorganizoval“ toto stretnutie. Daj Bohu, čo je Božie: tvoje ochotné srdce.

Pripravil: MB@svd