29. nedeľa cez rok (C) – komentáre k čítaniam
Mysli to s modlitbou vážne
Pred prvým čítaním (Ex 17, 8-13):
Mojžiš v dnešnom prvom čítaní drží svoje ruky zdvihnuté k modlitbe, držiac v nich zároveň i Božiu palicu, symbol Pánovej ochrany nad ním i nad jeho národom od čias, čo opustili egyptské otroctvo. A s trochou pomoci svojich priateľov svoje ruky drží vzpriamené až do západu slnka, kým bitka, za víťazstvo ktorej sa modlí, nie je vyhratá.
I takýto môže byť jeden zo spôsobov modlitby! V dnešnej dobe máme veľa rôznych typov modlitieb: ružencové reťaze, novény, charizmatické modlitbové stretnutia, modlitby matiek, večeradlá, taizé modlitby, breviár. Propagátori týchto modlitieb vzali asi úplne vážne slová apoštola Pavla, ktorý nás vyzýva k modlitbe bez prestania; a možno si to ani neuvedomujeme, ale svet by asi bol úplne iný bez všetkých týchto ľudí. Určite horší.
Otázka teda dnes bude znieť: akú formu modlitby praktizuješ ty? Možno žiadnu z vyššie menovaných. Na tom nezáleží. Ale ak nepraktizuješ žiadnu, alebo ak pri svojej snahe o boj so zlom nevyužívaš ani trocha modlitbovú pomoc svojich priateľov, potom sa nečuduj, že v skutočných bojoch života nikdy nie si úspešný.
Pred druhým čítaním (2 Tim 3, 14 – 4, 2):
Druhé čítanie dnes nehovorí o modlitbe bez prestania, ale o kázaní bez prestania. Každý z nás pozná ľudí, ktorí neúnavne a stále – až do unavenia – kážu. No toto nie je to, čo má na mysli Pavol. Naliehavosť kázania v dnešnom texte pochádza z presvedčenia prvotnej cirkvi, že Pán sa už vráti čoskoro a že príde súd a teda, že je nevyhnutné, aby bolo čím viacej ľudí, ktorí by o Pánovi počuli a čím menej tých, ktorí by boli odsúdení za zlý život.
Možno poznáš film Šindlerov zoznam. Je o človeku, ktorý riskujúc vlastný život zachraňoval židov počas vojny pred koncentrákom. Na konci filmu Šindler plače, že nezachránil viacerých. Každý, kto zažil niečo podobné: vojnu, živelnú pohromu, evakuáciu asi dobre chápe o čom píše Pavol Timotejovi: hlásaj slovo záchrany, nech ťa to stojí čokoľvek.
Ak sme i my presvedčení, že slovo Božie je slovo spásy a že ľudia ho naliehavo potrebujú, nemali by sme ho i my hlásať tým, ktorí – bez toho, že by o tom vedeli – po ňom túžia?
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 18, 1-8):
Evanjelista Lukáš miluje príbehy o vdovách. Žena, ktorej zomrel muž bola tak bezmocná a tak zraniteľná, ako malé dieťa. A nakoľko obľúbenou Lukášovou témou je nespravodlivosť, potom v jeho evanjeliu nájdeme toľko vdov, koľko je tam nespravodlivosti.
V dnešnom ironickom podobenstve napohľad chudobná, bezmocná vdova premôže mocného, zdeformovaného sudcu: nie fyzickou silou, alebo za pomoci zákonných prostriedkov, ale jednoduchou vytrvalosťou. Sudca sa začne báť, že by ho žena mohla udrieť (!), čo muselo Ježišových poslucháčov priviesť k výbuchu smiechu.
No poučenie je jednoduché: ak zlomyseľný, mazaný smrteľník, bez akýchkoľvek zábran ustúpil pred vytrvalosťou vdovy, o čo viac a skôr to urobí všemohúci, dobrý, pozorný Boh? Boh je oddaný spravodlivosti, no nám ju udelí iba vtedy, keď ju budeme naozaj a vytrvalo hľadať.
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Jestvuje veľa spôsobov modlitby: verejnej a liturgickej, súkromnej, nahlas i v tichu. Aké má modlitba miesto v tvojej púti viery? Ktorý typ či spôsob modlitby je pre teba najsilnejší?
- Povolanie učiť a kázať bolo počas celých stáročí vyhradené kňazom a špeciálne povereným jedincom. No v dnešnej cirkvi to už neplatí. Ako plníš ty toto tvoje povolanie v okolnostiach, v ktorých sa nachádzaš?
- Otvor si evanjelium podľa sv. Lukáša a hľadaj v ňom príbehy o vdovách. Čo majú všetky tieto príbehy spoločné? Čomu nás učia?
Činná odozva
Mal si niekedy modlitbového spoločníka (spoločníkov)? Pouvažuj, či by si nemohol pozvať niekoho, kto ti blízky, aby ti bol spoločníkom v modlitbe (alebo viacerých). Stretajte sa pravidelne, modlite sa spolu, alebo s podeľte o to, čo sa deje vo vašej modlitbe.
Pripravil: MB@svd
