3. nedeľa pôstna (A) – komentáre k čítaniam
Prameň striekajúci ako gejzír
Pred prvým čítaním (Ex 17, 3-7):
Je pre nás ľahké kritizovať Izraelitov za ich šokujúce odhlasovanie „nedôvery“ Mojžišovi, nehovoriac už o nedôvere Bohu. Ako to mohli? Veď či Pán tomuto ľudu znova a znova cez Mojžiša neprichádzal na pomoc v ich biede s mimoriadnymi formami pomoci? No faktom je, že nedá sa hádať so smädom. Dehydratácia je smrteľný stav, volajúci po okamžitom zásahu, a podobne ako pri topení, život človeka je ohrozený tak, že niet veľa času na diskusiu. Život vyvoleného ľudu sa dostal do ohrozenia – a vari to Boh nevidí?
Toto je oprávnená otázka. Bola vtedy a je i teraz. A teologické špekulácie človeku, ktorý trpí nepomôžu. Otázka, kde je Boh keď človek trpí, je snáď tá najnáboženskejšia otázka, akú si len človek môže položiť. Mojžiš uzná naliehavosť situácie a odovzdá to všetko znova Pánovi. A možno toto je zasa, naoplátku, tá najnáboženskejšia reakcia, aká na problém utrpenia môže byť.
Pred druhým čítaním (Rim 5, 1-2; 5-8):
Kto potrebuje spásu? No predsa hriešnici. Spravodliví prihlášky posielať nemusia. Nikoho teda neprekvapí tvrdenie, že Kristus zomrel práve za hriešnikov a že Duch Svätý sa vylieva iba do bezbožných sŕdc, ako sú napríklad aj tie naše. No toto všetko je akosi v protive k tomu, čo robíme my: k ľudskej logike tzv. spravodlivej odmeny a spravodlivého trestu. My podľa nej máme tendenciu hromadiť vavríny pre ľudí, ktorí ich nepotrebujú; odmeňovať bohatých ešte väčším bohatstvom; a ctiť si ľudí ctihodných ešte väčšou úctou. Ak by Boh bol iba logickým, ako my, spasil by iba dobrých, a tých odporných by nechal peklu, ktoré si sami vytvorili. Áno, toto je spravodlivosť, povieme.
Vďaka Bohu, Boh nie je spravodlivý spôsobom, ako sme my. Boh nám udeľuje svoju milosť preto, čím je on a nie pre to, čím sme my. Boh nám dáva, čo potrebujeme preto, lebo to potrebujeme, nie preto, lebo sme si to zaslúžili. A toto je zdrojom nášho pokoja; pokoja, ktorý svet, vo svojej bezohľadnej verzii spravodlivosti dať nemôže.
Pred evanjeliom (pred veršom pred evanjeliom) (Jn 4, 5-42):
Príbeh Smaritánky pri studni, tejto prvej apoštolky pohanov – jednu generáciu pred Pavlom – je tak bohatý a plný, že každá úvaha sa musí obmedziť iba na jeden obraz. Zamerajme sa teda na živú vodu: čo má živá voda iné, čo bežná voda nemá? Napojenie na svoj zdroj, povedali by biológovia. Živá voda sa vzťahuje na oceán, na potok, na rieku – na vodu, ktorá tečie, leje sa, hýbe sa neúnavne v svojom prúdení. Stojaca voda, na druhej strane, ako napríklad voda v pohári, sa nehýbe a postupne sa preto stáva kalnou. Chýba jej totiž oživujúci, doplňujúci zdroj.
Samaritánka je voči Ježišovi v jednej výhode: v suchej krajine má prístup k studni. No voda, ktorú má Ježiš, nepretržite vyvierajúca z veľkodušnej dobroty Boha, je ponuka, ktorá ďaleko, ďaleko prevyšuje všetko ostatné. Predstav si, že máš prameň vody, ktorý pramení z tvojho vnútra, a ktorý udržuje tvojho ducha vždy čerstvým a živým. Nenechal by si aj ty – tak, ako táto užasnutá žena -, svoj starý dobrý kýbeľ tam na mieste, a viac sa poň nevracal?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Akú rolu má v tvojom živote Boh vo chvíľach, keď prežívaš utrpenie alebo krízy? Počítaš s ním? Alebo mu robíš iba výčitky?
- Čo spása skrze Ježiša Krista ponúka tebe osobne? Čo ťa pri tom slove spása napadá v súvislosti s tebou?
- Nie si aj ty usadený a ustálený a bez pochybu, ako stojaca voda? V ktorej oblasti, ale je to život ako celok? Ako by si mohol vodu svojho života znova rozhýbať, ako ju napojiť na zdroj, ktorý ju znova uvedie do pohybu a dodá je sviežosť? Nevidíš vo svojom živote aj napriek svojej stojatosti jednu oblasť, ktorá by mohla byť potenciálnym stimulátorom tvojho celkového rozhýbania sa.
Činná odozva
Svätica Dorothy Day raz povedala, že Boh nám nedáva práva rozlišovať medzi chudobnými, ktorí si zaslúžia a tými ktorí si nezaslúžia našu pomoc. Nakoľko Boh každému z nás dáva svoju milosť v plnosti bez ohľadu na naše zásluhy alebo nezásluhy, urob niečo podobné voči niekomu, koho si dosiaľ predsa pokladal, za človeka, ktorý si nič nezaslúži.
Pripravil: MB@svd
