3. nedeľa veľkonočná (A) – komentáre k čítaniam
Horiace srdcia
Pred prvým čítaním (Sk 3, 42-47):
Peter káže na ulici. Predstavme si ľudí, ako ho počúvajú. Niektorí sa zastavujú a načúvajú mu. Niektorí sa diskrétne vzdialia a načúvajú zopodiaľ. Sú však i takí, ktorí odídu celkom. Jedni zo strachu, iní z odporu, ďalší z nezáujmu.
No nakoniec obrátení je veľa. Bol vari Peter taký dobrý kazateľ? Alebo bola vari dobre pripravená pôda? Alebo možno ľudia boli vyhladovaní po slove, ktoré by im dalo život? Nevedno. Faktom je, že jeho kázeň zabrala. A jej výsledkom bolo jedno z najväčších obrátení v dejinách, 3000 mužov!
Dnešné Petrovo kázanie je určené aj tebe. No obrátenie príde iba keď budeš chcieť. „Boh ťa vykúpil bez teba, no bez teba ťa nespasí“, hovorí sv. Augustín.
Pred druhým čítaním (1 Pt 1, 17-21):
Všetci sme na tejto zemi pútnikmi, pripomína nám Prvý list sv. Petra. No na rozdiel od tých, ktorí sa rozhodnú pre poklady tohto sveta: moc, vlastníctvo a pôžitky, my sa rozhodujeme pre nádej, ktorú nám ponúka občianstvo v meste Baránkovom. Ako pútnici, musíme však byť na pozore, lebo sa môže stať, že časom svoje srdce naviažeme na veci, ktoré si vážia občania tohto sveta. Skutoční pútnici nesú len to, čo na svojej ceste nevyhnutne potrebujú, rozvíjajú vzťahy s tými, ktorí putujú spolu s nimi, a vyhýbajú sa kontaktom s tým, čo by ich mohlo prilákať k pohodliu nepodstatných vecí.
A nadovšetko, pútnici ktorí prechádzajú cudzími krajmi majú neustále v mysli svoj cieľ. A presne toto úctivé hľadenie na cieľ je to, čo ich udržuje v neustálom pohybe vpred, či v radosti alebo skúške, či keď sú s inými, alebo keď putujú bez priateľov, či keď je ich cesta jasná alebo neistá. Naša viera a nádej, sústredené na Boha, robí z tejto púte, ktorú nazývame cirkvou jediný možný domov, aký si nasledovník Krista dokáže predstaviť.
Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 24, 13-35):
V hre s názvom Evanjelium podľa Anjela Júliusa od Jacka Pantaleo Ježiš po vzkriesení zdraví svojich učeníkov, a potom im vysvetlí, že by sa chcel prejsť do Emauz. Učeníci namietajú: „Niekto ťa môže spoznať!“ Ježiš odpovedá sucho: „Verte mi, na mojej ceste odtiaľto až do 21. storočia iba veľmi málo ľudí ma spozná!“
Verím, že Ježiš sa na nás dobre baví, keď kráča spolu s nami po našej ceste životom a my ho nie sme schopní spoznať. Emauzský príbeh obrazom mnohých z nás veriacich. Ježiš je pri nás a my ho nespoznávame. Čudnejšie je, že príbeh je obrazom dokonca aj tých, ktorí denne chodia k eucharistii a s Kristom sa pri tom pre lámaní chleba vôbec nestretnú. Prečo? Všimnime si, že Emauzským učeníkom pomohol pri spoznaní Krista fakt, že im srdce horelo dávno pred tým, než si s ním sadli k stolu.
Dokážeme dôverovať reči ohňa, ktorá nás burcuje v našom vnútri a nechať sa ňou viesť?
Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami
- Ako svedectvo Petrovo vplýva z dnešného prvého čítania vplýva na to, čím sa vo svojom živote zaoberáš?
- Ako cudzinec v tomto svete, aké veci nesieš vo svojom ruksaku na svojej ceste životom?
- Ktoré okolnosti alebo v akých situáciách sa v tvojom vnútri dokáže rozhorieť oheň nadšenia?
Činná odozva
Ježiša zaiste vidíš denno-denne: v správach zo sveta, vo svojej štvrti, v udalostiach svojho života, ktoré ti zohriali srdce a prenikli ho súcitom. Rozhodni sa počas tohto týždňa pre jeden skutok služby Pánovi, s ktorým si sa vo všetkých týchto udalostiach stretol.
Pripravil: MB@svd
