3. nedeľa veľkonočná (B) – komentáre k čítaniam

Svedectvo začína

Pred prvým čítaním (Sk 3,1-13,15-19):

Na to, aby sme pochopili Petrovu reč z dnešného čítania potrebujeme poznať pozadie. Peter a Ján šli do chrámu modliť sa. Pri vstupe do chrámu, na obvyklom mieste, zazreli postihnutého človeka a ten ich žiadal o pár drobných. Peter reaguje tak, že mu je ľúto, že nemá peniaze, no dá mu čo má: meno Ježiša Krista. A hneď na to Peter zdvihne tohto človeka, pomôže mu na nohy a on je uzdravený.
Muž tancuje a zhromaždí sa dav. Peter využije túto príležitosť a poprie, že by on mal niečo do činenia so žobrákovým uzdravením. A využije príležitosť a začne im kázať o Ježišovi, služobníkovi Božom, svätom a spravodlivom, pôvodcovi života. Ľudí tvrdo obviní, že tohto Ježiša zabili. A presne tento Ježiš to bol, ktorý dnes spôsobil zázrak uzdravenia žobráka, nad ktorým teraz žasnú.
Chrámový strážca Petra a Jána uväzní. Uväzní aj žobráka. Je úžasné vidieť, ako sa Peter zmenil. Už nemá strach priznať sa k Ježišovi, ale je ochotný ohlasovať jeho meno nech to stojí čokoľvek. Asi o tridsať rokov neskôr Petra za to, že v tomto mene káže, ukrižujú. Tak vyzerá zázrak zmeny.

Pred druhým čítaním (1 Jn 2,1-5):

Termín „ospravedlnenie z viery“ sa často používa v teologických vojnách. Jednoducho definovaný tento termín znamená, že viera, iba samotná viera, más môže spasiť. Nie je dobre kupovať si raj dobrými skutkami, príspevkami na charitu, alebo snažiť sa nakloniť si Božiu priazeň tým, že sa budeme usilovať stávať sa dobrými ľuďmi.
Iba málo ľudí popiera ospravedlnenie z viery, no je dosť takých, ktorí ho interpretujú veľmi radikálne: hovoria, že jediné, čo potrebuješ je iba viera a to, čo robíš nezaváži ani trochu. Ján nás prosí v dnešnom čítaní, aby sme mali rozum. Ak tvrdíš, že máš vieru a žiješ, akoby si ju nemal, si obyčajným luhárom. Ján používa argument, ktorý sa nachádza aj u Jakuba (2,14), že s istotou pozná Krista iba ten, kto zachováva jeho prikázania. Ak Krista nevyznávame svojím životom, potom nemá zmysel vyznávať ho ani svojimi slovami.
Človek si ľahko domyslí, že Ján píše tieto slová preto, lebo v jeho spoločenstve boli pravdepodobne ľudia, ktorí síce vyznávali: „Pane, Pane!“ no žili, ako pohania. Ospravedlnenie z viery je úžasným darom, no nikdy nebolo myslené ako zelená k hriechu.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Lk 24,35-48):

Ježiš svojím učeníkom pripomína, že Mojžišov zákon, prorocká tradícia a Žalmy – táto veľká modlitebná kniha, ktorú ľud používa po celé stáročia -, hovoria o jeho príchode a o jeho dopade na ľudské dejiny. Toto je jedným z dôvodov, prečo my katolíci nepoužívame za svoju svätú knihu len Nový zákon, ale aj zákon Starý, teda Písmo Židov. Ak chceme skutočne pochopiť, kto Ježiš je, musíme poznať celé dejiny spásy.
Podobne je to aj s naším životom. Aj on má svoje vysvetlenie. Udalosti, ktoré sa v ňom odohrávajú sa nedejú náhodne, hoci si to občas myslíme. Ak máme silu pozrieť sa na svoj život z toho uhla, zistíme že na celom príbehu nášho života sa nachádzajú Božie stopy, jasne viditeľné a neodškriepiteľne dokázateľné. A v tom nás prenikne moment milosti, a my pochopíme, čo nám to Boh vlastne počas celej tej cesty nepretržite hovoril.

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

Činná odozva

Vyber si zo Svätého Písma tri príbehy, ktoré sú ti osobne blízke. Prečítaj si ich počas tohto týždňa a uvažuj nad ich významom, krásou a nádejou, ktorú ti ponúkajú.

Pripravil: MB@svd