30. nedeľa cez rok (A) – komentáre k čítaniam

Držať v zálohe plášť blížneho

Pred prvým čítaním (Ex 22, 20-26):

Známe príslovie hovorí, že „svojho blížneho by si mal súdiť až po tom, čo si kráčal aspoň míľu v jeho topánkach“. Ako to Mojžišov zákon pripomína, Židia kráčali počas mnohých generácií v topánkach tých najnúdznejších a najzraniteľnejších. A keďže vedia, čo to znamená byť biedny, bezmocný a bez priateľov, teraz majú špeciálne poverenie na to, čo prežili nezabúdať a  súcitne zaobchádzať s druhými.
Citát o plášti blížneho je zvlášť silný. Ak by to i bolo nevyhnutné, aby niekto vzal jeho plášť do zálohy, do západu slnka by mu ho mal vrátiť, lebo v čom inom by tento chudobný mal spať?
Naša služba núdznym, ak má byť úprimná, musí počítať i so stratami. Ako často sa však stáva, že dočasne pomôžeme, no dlhodobejšie v skutočnosti uškodíme?

Pred druhým čítaním (1 Sol 1, 5-10):

Komunita v Solúne sa stala takmer cez noc známou v rozkvitajúcom sa kresťanskom svete. Solúnčania sa obrátili od bôžikov k Bohu tak náhle a tak radikálne, že sa stali naširoko naďaleko inšpiráciou pre ostatné komunity, slabšie a menej zakorenené vo svojich ideáloch. Ak by to bolo dnes, zaiste by sme videli všade tričká s nápisom „Solúnčania“.
Smutnou pravdou ale je, že jestvuje len málo komunít, o ktorých by sa dalo povedať, že „sa od nich Pánovo slovo šíri“. „Pred časom“, spomína jedna známa, „som patrila do farnosti, ktorá aj keď bola malá, mala veľmi dobre rozpracované aktivity, takže jej závideli farnosti na okolí: pekná liturgia, starostlivosť o núdznych, katechézy, stretká. Boli sme Solúnčanmi celého okolia.
No miestny farár nám zvykol pripomínať: „Nie je ťažké byť hviezdou na takomto predstavení!“ Čo mal na mysli bolo to, že sme na trhu, kde nejestvuje konkurencia, lebo ľudia nemajú záujem si v tomto súťažiť, aj keď to tvrdia“. Ak tebe na tom záleží, nechcel by si spojiť svoje sily s niekým, kto má podobnú túžbu. Svetlá roztrúsené zanikajú, ak sú však spojené, žiaria.

Pred evanjeliom (pred alelujovým veršom) (Mt 22, 34-40):

Farizeji a Saduceji vedú s Ježišom zápas. A výsledok je predvídateľný: 2:0 pre Ježiša. A tak sa Farizeji zasa vzchopia a kladú Ježišovi ďalšiu otázku, ktorá má byť právnickým chytákom: Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? Je to otázka, ktorej odpoveď v každom prípade niekoho urazí, inými slovami: ide o politiku. Odpoveď nečakajú. Želajú si iba, aby sa Ježiš kopol.
Keď dnešné čítanie z Matúša porovnáme s Markom a Lukášom, vyzerá to inak. U Marka otázku kladie múdry a dobrý človek, ktorý od Ježiša nakoniec dostane vysokú pochvalu, rezervovanú v evanjeliách len pre tých, ktorí pochopili. U Lukáša Ježiš vytiahne správnu odpoveď od samotného zákonníka, ktorý mu otázku položil a Ježiš ju schváli. Iba u Matúša má príbeh toto trápne zafarbenie.
A Ježiš sa v žiadnom prípade nezakopne. Preberie Prvé prikázanie z Desatora a spojí ho s dobre známym príkazom (Lev 19, 18) zo židovskej liturgie a dodá, že tieto dve formy lásky úplne oprávnene obsahujú celý zákon a prorokov.
Keby sme čítali Matúša ďalej, videli by sme, že na radu klásť otázky sa dostáva znova Ježiš. Čo myslíš, kto vyhrá tento set?

Otázky na uvažovanie pre tých, ktorí tieto komentáre používajú
ako uvažovanie nad nedeľnými čítaniami

• V akom zmysle môže naša pomoc blížnym byť v skutočnosti službou nám samým a bremenom pre tých, ktorým akože slúžime? Ako konkrétne by sme mali vrátiť blížnemu jeho plášť keď mu slúžime? Skús nad touto otázkou popremýšľať.
• Nepoznáš spoločenstvo, ktoré je pre teba inšpiráciou? Kto to je?
• Uvažuj dnes nad svojimi slovami a skutkami vo svetle Ježišovej dvojjedinej lásky. Čo ti treba zmeniť, aby si zapadol do tohto zákona?

Činná odozva

Naplánuj si nejaký dobrý skutok, ktorý by nepriniesol nijakú výhodu tebe a žiadne bremeno pre toho, komu je určený. Daj bez toho, že by si rátal cenu a nikomu o tom nepovedz.

Pripravil: MB@svd